Preto sa nazýva „duch“:
* epheral: Je to stručné a rýchlo zmizne, ako duch, ktorý mizne v makrom oku.
* jemné: Je to sotva, takmer nepostrehnuteľné, podobné tomu, ako je duch často neviditeľný.
* predpokladané: Naznačuje prítomnosť niečoho, čo sa úplne nezobrazuje, podobne ako duch je spektrálna prítomnosť.
Tento výraz sa často používa na opis postavy, ktorá sa snaží potlačiť svoje emócie alebo ktorá sa cíti konflikt. Môže tiež naznačovať, že sa človek snaží byť zdvorilý alebo obmedzený, ale snaží sa udržať svoju pokoj.
Tu je niekoľko príkladov toho, ako by sa vo vete mohol použiť „duch úsmevu“:
* "Duch úsmevu, ktorý jej hral na perách, keď počúvala jeho príbeh."
* „Prinútil ducha úsmevu a snažil sa vyzerať šťastný.“
* „Detektív videl na tvári podozrivého ducha úsmevu, čo ho urobilo podozrivým.“
Táto fráza zachytáva podstatu jemného, takmer nepostrehnuteľného výrazu, ktorý hovorí o objemoch o vnútornom stave človeka.