Kužeľové bunky
V oku sú tri typy kužeľových buniek, z ktorých každý je citlivý na iný rozsah vlnových dĺžok:
* Čapíky citlivé na krátke vlnové dĺžky (S): Tieto čapíky sú citlivé na vlnové dĺžky od 400 do 500 nm, čo zodpovedá farbám fialovej, modrej a zelenej.
* Čapíky citlivé na strednú vlnovú dĺžku (M): Tieto čapíky sú citlivé na vlnové dĺžky od 500 do 600 nm, čo zodpovedá farbám zelenej, žltej a oranžovej.
* Čapíky citlivé na dlhé vlnové dĺžky (L): Tieto čapíky sú citlivé na vlnové dĺžky od 600 do 700 nm, čo zodpovedá farbám oranžovej, červenej a fialovej.
Rôzne typy kužeľových buniek sa nachádzajú v makule, čo je malá oblasť v strede sietnice. Makula je zodpovedná za ostré centrálne videnie a obsahuje vysokú koncentráciu kužeľových buniek.
Tyčové bunky
Tyčinky sú oveľa citlivejšie na svetlo ako čapíky, ale nedokážu rozlíšiť farby. Tyčinky sú umiestnené v periférnych oblastiach sietnice, ktoré sú zodpovedné za periférne videnie.
Oko vníma rôzne vlnové dĺžky svetla kombináciou signálov z rôznych typov čapíkov. Keď svetlo dopadá na sietnicu, je absorbované fotopigmentmi v čapíkov. Fotopigmenty potom podliehajú chemickej zmene, ktorá spúšťa elektrický signál. Tento elektrický signál je potom prenášaný do mozgu, kde je interpretovaný ako obraz.
Mozog interpretuje signály z buniek kužeľa na základe vlnovej dĺžky svetla, ktoré absorbovali. Kratšie vlnové dĺžky svetla sú interpretované ako modré, zatiaľ čo dlhšie vlnové dĺžky svetla sú interpretované ako červené. Mozog tiež používa relatívnu aktivitu rôznych typov kužeľových buniek na určenie farby objektu. Napríklad, ak sú čapíky S aktívnejšie ako čapíky M, mozog bude farbu interpretovať ako modrozelenú.
Oko je pozoruhodný orgán, ktorý je schopný vnímať široké spektrum vlnových dĺžok svetla. To nám umožňuje vidieť svet vo všetkých jeho farbách a zažiť krásu prírody.