1. Ilúzia periférneho unášania: K tomu dochádza, keď sa dlhší čas pozeráte na nehybný objekt, ako je napríklad bodka na stene. Po určitom čase môžete vnímať, že sa objekt pohybuje alebo mierne unáša. Predpokladá sa, že táto ilúzia je spôsobená drobnými mimovoľnými pohybmi očí.
2. Autokinetický efekt: Vzťahuje sa to na ilúziu pohybu, ktorú zažívame pri pozorovaní jedného stacionárneho bodu svetla v tmavom prostredí. V priebehu času sa môže zdať, že sa svetlo pohybuje alebo unáša, aj keď zostáva nehybné.
3. Pohybový efekt: Po určitom čase sledovania pohybujúceho sa objektu alebo vzoru môžete naďalej vnímať pohyb v opačnom smere, keď sa objekt zastaví alebo zmení smer. Ide o typ vizuálnej adaptácie, ktorá pretrváva krátko po tom, čo skutočný pohyb prestane.
4. Ilúzia blikania: Keď sú rýchlo sa striedajúce obrázky prezentované v rýchlom slede, náš mozog môže vnímať nepretržitý pohyb, aj keď sú jednotlivé obrázky nehybné. Toto je princíp filmov a animácií.
5. Vestibulárny systém: Vestibulárny systém v našich vnútorných ušiach je zodpovedný za náš zmysel pre rovnováhu a priestorovú orientáciu. Niekedy môžu poruchy alebo nerovnováha v tomto systéme viesť k falošným pocitom pohybu, ako je pocit, že sa zem hýbe, keď sa nehýbe (napr. počas kinetózy).
6. Neurologické poruchy: Niektoré neurologické poruchy, ako je schizofrénia, Parkinsonova choroba alebo epilepsia temporálneho laloku, môžu zahŕňať fantómové pohyby alebo nesprávne vnímanie pohybu.
7. Psychedelické látky: Halucinogénne drogy, ako je LSD alebo psilocybín, môžu zmeniť vnímanie a zmyslové spracovanie, čo môže viesť k živým zážitkom fantómových pohybov alebo vizuálnych skreslení.
Pochopenie mechanizmov a príčin fantómových pohybov nám môže pomôcť oceniť zložitú povahu nášho vnímania a komplexnú súhru medzi našimi zmyslami a mozgom.