Brutusova reakcia:
1. Šok a strach :Brutus je hlboko zasiahnutý objavením sa Caesarovho ducha. Táto nadprirodzená udalosť prichádza úplne nepripravená a šokuje ho do hĺbky duše. Je plný strachu a úžasu.
2. Zmätok a pochybnosti :Pohľad na ducha vyvoláva v Brutusovej mysli pochybnosti a otázky. Začne uvažovať, či urobil správne rozhodnutie, keď sa pridal k sprisahaniu s cieľom zavraždiť Caesara.
3. Vina a výčitky svedomia :Brutus pociťuje pocit viny a výčitky svedomia za svoju úlohu v Caesarovej smrti. Výskyt ducha naznačuje, že Caesarov duch nie je v pokoji, čo veľmi zaťažuje Brutusovo svedomie.
4. Psychická úzkosť :Brutus prežíva intenzívnu duševnú úzkosť v dôsledku zjavenia sa ducha. Začína byť utrápený, nepokojný a nedokáže nájsť útechu.
5. Strata racionality :Nadprirodzené stretnutie si vyberá daň na Brutusových racionálnych schopnostiach. Stáva sa náchylným na iracionálne myšlienky, vízie a halucinácie, ako je zrejmé, keď si neskôr zle prečíta znamenia pred bitkou pri Filipách.
Akcie a dôsledky:
1. Rozhodnutie bojovať :Po zhliadnutí ducha sa Brutus rozhodne bojovať proti silám vedeným Octaviusom Caesarom a Markom Antonym. Verí, že návšteva duchov je varovaním, že prichádza občianska vojna a on musí brániť svoje činy a ideály Rímskej republiky.
2. Bitka pri Filipách :Brutus čelí Octaviusovi a Antonymu v bitke pri Filipách. Napriek jeho statočnému úsiliu je Brutusova armáda porazená.
3. Tragický koniec :Brutus si nakoniec vezme život po tom, čo si uvedomí nezmyselnosť pokračovania v boji. Jeho samovražda znamená koniec republikánskej veci a pripravuje pôdu pre vzostup Octavia Caesara ako vládcu Rímskej ríše.
Výskyt Caesarovho ducha v "Julius Caesar" slúži ako kľúčový bod obratu v hre. Katalyzuje Brutov vnútorný konflikt, prehlbuje jeho vinu a uvádza do pohybu reťaz udalostí vedúcich k jeho tragickému zániku a pádu republikánskych ideálov, ktoré mu boli drahé.