1. Opatrnosť vs. Vzdor: Ismene nalieha na Antigonu, aby bola opatrná a nevzdorovala Kreónovmu príkazu proti pochovaniu Polyneice. Obáva sa dôsledkov a možného trestu, pričom uprednostňuje bezpečnosť pred zásadami. Naproti tomu Antigona je ochotná riskovať všetko, aby svojho brata riadne pochovala, čím demonštruje svoj neochvejný zmysel pre povinnosť a dodržiavanie náboženských zvykov.
2. Konformita verzus individualizmus: Ismene predstavuje sklon riadiť sa spoločenskými normami a očakávaniami. Viac sa zameriava na spoločenské dôsledky a na to, čo by si ostatní mohli myslieť alebo povedať. Antigona na druhej strane prejavuje individualizmus tým, že uprednostňuje vlastné morálne princípy a presvedčenie pred spoločenskými pravidlami a názormi. Je ochotná zostať osamotená vo svojom presvedčení a ukazuje svoj silný morálny charakter.
3. Podriadenosť vs. asertivita: Ismene prejavuje podriadenosť autorite a spoločenským normám. Nie je asertívna vo vyjadrovaní svojich presvedčení a zdá sa, že je viac zaujatá vyhýbaním sa problémom. Naproti tomu Antigona je asertívna a nebojácna vo vyjadrení svojho presvedčenia a postaví sa za to, čo považuje za správne.
4. Strach z následkov vs. Morálna povinnosť: Ismene je primárne motivovaná strachom z následkov vzpierania sa autorite. Obáva sa možného trestu a hanby, ktorú by to mohlo priniesť ich rodine. Antigonu však vedie morálna povinnosť ctiť si brata a vykonávať pohrebné obrady bez ohľadu na osobné riziká, ktoré s tým súvisia.
Tým, že Sofokles predstavuje Ismene ako faloš Antigone, vytvára dynamický kontrast, ktorý vyzdvihuje Antigonine kvality, ako je jej neochvejný zmysel pre povinnosť, nezlomný duch a ochota postaviť sa za svoje zásady, aj keď je konfrontovaná s ohromujúcim odporom.