Teória neangažovanosti bola tiež kritizovaná za prehliadanie významu sociálnej opory v neskoršom živote.
- Podľa Jerroma a Manheimera (1984) teória neangažovanosti primerane nezohľadnila úlohu *externých premenných*, akými sú sociálne prostredie a príležitosti, pri formovaní správania starších dospelých.
- Tvrdia, že odpútanie sa nie je nevyhnutne nevyhnutné alebo žiaduce a že starší dospelí môžu zostať aktívni a zapojení do spoločenského života, keď na to majú príležitosť.
- Tiež naznačujú, že neangažovanosť nemusí byť znakom psychickej pohody, ako navrhuje teória, ale skôr reakciou na sociálne sily, ktoré vytláčajú starších dospelých zo spoločnosti.