Cooley tvrdil, že zrkadlové ja je proces, ktorý zahŕňa tri kroky:
1. Predstavujeme si, ako sa javíme ostatným.
2. Interpretujeme reakcie druhých na nás.
3. Rozvíjame sebapoňatie na základe našej interpretácie reakcií druhých.
Ak si napríklad myslíme, že nás ostatní považujú za inteligentných, je pravdepodobné, že si vypestujeme pozitívne sebapoňatie. Ak si však myslíme, že nás ostatní považujú za hlúpych, pravdepodobne si vypestujeme negatívne sebapoňatie.
Teória seba samého so zrkadlovým sklom mala vplyv na sociológiu a psychológiu. Používa sa na vysvetlenie širokého spektra javov, ako je sebaúcta, sociálna úzkosť a predsudky.
Tu sú niektoré z kľúčových bodov samoteórie zrkadlového skla:
* Naše sebapoňatie nie je pevné, ale neustále sa mení na základe našich interakcií s ostatnými.
* Spôsob, akým sa vnímame, je ovplyvnený našou kultúrou, našou sociálnou triedou a našimi osobnými skúsenosťami.
* Teória seba samého so zrkadlovým sklom nám môže pomôcť pochopiť, ako nás vnímajú druhí a ako môžeme zmeniť naše sebapoňatie.
Kritika samoteórie zrkadlového skla
Teória seba samého zrkadlového skla bola kritizovaná z viacerých dôvodov. Niektorí kritici tvrdia, že teória je príliš zjednodušujúca a že neberie do úvahy zložitosť ľudského sebapoňatia. Iní tvrdia, že teória je príliš zameraná na jednotlivca a že neberie do úvahy sociálny kontext, v ktorom sa vytvára sebapoňatie.
Napriek týmto kritikám zostáva teória seba samého zrkadla cenným nástrojom na pochopenie toho, ako nás vnímajú iní a ako môžeme zmeniť naše sebapoňatie.