Sigmund Freud použil grécku mytológiu kráľa Oidipa na rozvoj svojej psychoanalytickej teórie oidipovského komplexu, ktorý je univerzálnym vývojovým štádiom, v ktorom deti zažívajú príťažlivosť a túžbu voči rodičom opačného pohlavia a žiarlivosť a nenávisť voči rodičom rovnakého pohlavia.
Podľa Freuda k tomuto konfliktu dochádza preto, že prvým objektom lásky dieťaťa je jeho matka. S pribúdajúcim vekom si však deti uvedomujú, že hlavnou prekážkou ich vzťahu s matkou je otec. To vedie k pocitom žiarlivosti a nenávisti voči otcovi a túžbe nahradiť ho.
Pre chlapcov je tento konflikt obzvlášť intenzívny, pretože musia bojovať aj so strachom z kastrácie zo strany otca. Tento strach má korene v mýte o kráľovi Oidipovi, ktorý nevedomky zabil svojho otca a oženil sa s jeho matkou. Keď sa Oidipus dozvedel pravdu, vypichol si oči a vyhnal sa z Théb.
Freud veril, že všetci chlapci prechádzajú podobným konfliktom, aj keď nie všetci s takými extrémnymi následkami. Veril tiež, že dievčatá zažívajú podobný konflikt, ktorý nazval komplex Electra.
Oidipovský komplex je kontroverzný koncept, ktorý bol spochybnený mnohými ďalšími psychológmi a psychoanalytikmi. Zostáva však základným pojmom vo Freudovej teórii a ovplyvnila naše chápanie ľudského vývoja a správania.