Rečník čelí týmto obavám zdôraznením dôležitosti života v prítomnom okamihu. Uvedomujú si, že život je krehký a neistý a že nemôžu kontrolovať, čo prinesie budúcnosť. Preto sa rozhodnú využiť každú príležitosť na maximum a vychutnávať si dobré veci v živote, kým môžu.
Toto posolstvo prijatia prítomného okamihu je posilnené štruktúrou samotnej Ódy. Báseň je napísaná vo forme známej ako báseň „carpe diem“, čo doslovne znamená „chopiť sa dňa“. Počas ódy rečník používa rôzne literárne prostriedky, ako sú obrazy, narážky a metafory, aby vytvoril pocit naliehavosti a povzbudil čitateľa, aby prijal život naplno.
V konečnom dôsledku prvá óda sprostredkúva posolstvo nádeje a vďačnosti, a to aj napriek nestálosti. Rozpoznaním pominuteľnosti života rečník dokáže oceniť radosti a krásu prítomného okamihu a nachádzať spokojnosť tvárou v tvár neistej budúcnosti.