V závislosti od obdobia a štýlu sa však niektoré kazateľnice môžu označovať ako:
* "Čítací stôl": Tento výraz bol bežnejší v raných dobách kresťanstva, predtým, ako sa kazateľnica stala prepracovanejším zariadením.
* "Kazateľský stánok": Tento výraz je viac popisný a možno ho použiť pre akýkoľvek typ kazateľnice bez ohľadu na vek.
* "Pulpitum": Toto je latinské slovo pre kazateľnicu a možno ho použiť v historickom alebo vedeckom kontexte.
Okrem toho môžu byť niektoré kazateľnice identifikované podľa ich špecifického architektonického štýlu, ako napríklad:
* "Gotická kazateľnica": Charakterizované špicatými oblúkmi, zložitými rezbami a vysokou, impozantnou štruktúrou.
* "Renesančná kazateľnica": Typicky symetrickejšie a vyváženejšie, s klasickými prvkami, ako sú stĺpy a pilastre.
* "Baroková kazateľnica": Často zdobené a dramatické, s prepracovanými rezbami a zmyslom pre pohyb.
Nakoniec, najpresnejší spôsob, ako opísať starú kazateľnicu, je použiť samotný výraz „kazateľnica“ a potom poskytnúť ďalšie podrobnosti o jej štýle, období alebo umiestnení.