1. Nedostatočné pochopenie choroby:
* Teórie humoralizmu: Medicína v alžbetínskej dobe bola z veľkej časti založená na gréckej teórii humoru, ktorá chorobu pripisovala nerovnováhe štyroch telesných tekutín (krv, hlien, žltá žlč a čierna žlč). Toto porozumenie presne neidentifikovalo príčiny chorôb, takže liečba bola neúčinná.
* Nákaza: Zatiaľ čo niektorí pochopili, že choroba sa môže šíriť, presné mechanizmy neboli známe. Myšlienka „miazmy“ (zlý vzduch) bola prominentnou teóriou, ktorá sa často používala na vysvetlenie šírenia chorôb.
2. Nehygienické podmienky:
* Preplnené mestá: Rast miest ako Londýn viedol k preplneniu, zlej hygiene a nedostatočnej likvidácii odpadu.
* Nedostatok čistej vody: Prístup k čistej vode bol obmedzený, mnohí sa spoliehali na kontaminované zdroje, ako sú rieky a studne.
* Živočíšny odpad: Zvieratá často zdieľali životné priestory s ľuďmi, čo prispievalo k šíreniu chorôb.
3. Zlá výživa:
* Obmedzená dostupnosť potravín: Nedostatok potravín bol bežný a veľa ľudí malo obmedzený prístup k vyváženej strave.
* Nedostatok vitamínov: Nedostatok základných vitamínov a minerálov, najmä vitamínu C, spôsobil, že ľudia boli náchylnejší na choroby, ako je skorbut.
4. Infekčné choroby:
* Nákaza: Dýmový mor (čierna smrť) bol opakujúcou sa hrozbou, ktorá spôsobovala rozsiahlu smrť a paniku.
* Iné bežné choroby: Osýpky, kiahne, šarlach, týfus a tuberkulóza boli bežné najmä medzi deťmi.
* Sexuálne prenosné infekcie: Syfilis bol veľkým zdravotným problémom, ktorý postihoval jednotlivcov aj spoločnosť.
5. Nedostatok medicínskych znalostí a technológií:
* Obmedzené liečby: Obmedzené chápanie choroby znamenalo, že liečba bola často neúčinná alebo dokonca škodlivá. Prelievanie krvi a očisťovanie boli bežné praktiky.
* Nedostatok antibiotík: Bez antibiotík boli infekčné choroby často smrteľné.
* Obmedzená chirurgia: Chirurgia bola nebezpečná posledná možnosť kvôli riziku infekcie a nedostatočnej anestézii.
6. Environmentálne faktory:
* Klíma a počasie: Studené zimy a vlhké letá prispeli k šíreniu chorôb.
* Znečistenie: Dym a výpary z požiarov spaľujúcich uhlie v mestách zhoršovali kvalitu ovzdušia a zhoršovali ochorenia dýchacích ciest.
Vplyv na každodenný život:
* Vysoká miera úmrtnosti: Priemerná dĺžka života bola okolo 35 rokov, pričom úmrtnosť detí bola obzvlášť vysoká.
* Strach a úzkosť: Neustála hrozba chorôb spôsobovala rozšírený strach a úzkosť, čo viedlo k poverčivým presvedčeniam a praktikám.
* Sociálne dôsledky: Prepuknutie moru alebo iných chorôb by mohlo viesť ku karanténe, ekonomickým rozvratom a sociálnym nepokojom.
Záver:
Život v alžbetínskych časoch bol bojom s chorobami. Zlá hygiena, nedostatočné lekárske pochopenie a prevalencia infekčných chorôb spôsobili, že choroba bola stálym spoločníkom. Aj keď v medicíne došlo k určitému pokroku, celková úmrtnosť zostala vysoká. Výzvy, ktorým čelia alžbetínky, poukazujú na pokrok dosiahnutý v oblasti verejného zdravia a medicíny za posledné storočia.