Božské právo kráľov:
* Široko akceptované: V alžbetínskej spoločnosti bola hlboko zakorenená myšlienka, že panovníci vládnu z Božej milosti. Toto presvedčenie ospravedlňovalo absolútnu moc a zdôrazňovalo poslušnosť panovníkovi.
* Používa sa na politickú kontrolu: Alžbeta I. obratne využila Božie právo na legitimizáciu svojej vlády, najmä v časoch politických nepokojov.
* Obmedzené praktickosťou: Hoci tento koncept bol všeobecne akceptovaný, nebol absolútny. Alžbeta uznala potrebu dobrej správy vecí verejných a poradila sa so svojimi poradcami, čím preukázala praktický prístup k vládnutiu.
Monarcha ako symbol poriadku a stability:
* Bezpečnosť a pokoj: Po búrlivom období dynastie Tudorovcov si alžbetínci cenili stabilitu a pevnú ruku panovníka, ktorá ich chránila pred vnútornými spormi a vonkajšími hrozbami.
* Národná jednota: Monarchia predstavovala zjednocujúcu silu, obzvlášť dôležitú vzhľadom na náboženské rozdiely tej doby. Alžbetina zručná navigácia v náboženskom napätí upevnila jej pozíciu zjednocujúcej postavy.
* Národná identita: Monarchia bola vnímaná ako stelesnenie anglickej identity a národnej hrdosti, ktorá na svetovej scéne premietala pocit sily a prestíže.
Postoj Alžbety k Alžbete I.:
* Populárne a uctievané: Alžbetu si veľmi vážili pre svoj um, silu a schopnosť zachovať pokoj a stabilitu počas búrlivého obdobia.
* Patriarchálne očakávania: Hoci bola Alžbetina vláda oslavovaná pre svoju inteligenciu a vodcovstvo, stále sa do značnej miery pozerala cez optiku patriarchálnych očakávaní. Jej slobodný stav sa často považoval za symbol jej oddanosti vlasti a poddaným.
* Strach zo vzbury: Hoci bol všeobecne milovaný, existovala určitá úroveň strachu z monarchie, najmä vzhľadom na búrlivú vládu niektorých predchádzajúcich panovníkov. Tento strach posilnil potrebu poslušnosti a lojality.
Výzvy a kritika:
* Náboženský nesúhlas: Anglická reformácia a vzostup protestantizmu viedli k rozdeleniam v krajine, pričom niektorí spochybňovali legitímnosť kontroly monarchie nad náboženskými záležitosťami.
* Sociálna nerovnosť: Zatiaľ čo monarchia predstavovala stabilitu, základné sociálne nerovnosti a ekonomické ťažkosti tej doby viedli k určitej nespokojnosti a kritike.
* Zápasy o moc: Neustála hrozba sprisahania a vzbury proti kráľovnej, najmä zo strany tých, ktorí sa snažili obnoviť katolicizmus, podčiarkla potenciál spochybnenia autority monarchie.
Vo všeobecnosti boli alžbetínske postoje k monarchii komplexnou zmesou úcty, strachu a praktických obáv. Monarchia bola hlboko zakorenená v štruktúre spoločnosti a mala silné postavenie, no zároveň bola vystavená výzvam a kritike.