Nenásilný odpor:
* Bojkoty: Podieľal sa na bojkotoch podnikov a inštitúcií, ktoré presadzovali politiku apartheidu.
* Pokojné protesty: Organizoval a zúčastňoval sa na pokojných demonštráciách, pochodoch a zhromaždeniach.
* Občianska neposlušnosť: On a jeho kamaráti porušili nespravodlivé zákony, napríklad tie, ktoré zakazovali černochom žiť v určitých oblastiach alebo voliť.
Ozbrojený boj:
* Sabotáž: Mandela a jeho organizácia Umkhonto we Sizwe (Oštep národa) vykonali sabotáže proti vládnym budovám a infraštruktúre.
* Vojenský výcvik: Mandela absolvoval výcvik vo vojenskej taktike a stratégii a pomáhal zakladať výcvikové tábory pre bojovníkov.
Politický aktivizmus:
* Politické usporiadanie: Mandela pomohol založiť Africký národný kongres (ANC), politickú stranu zameranú na ukončenie apartheidu. Pôsobil v rôznych vedúcich funkciách v rámci ANC, vrátane jeho prezidenta.
* Medzinárodná diplomacia: Cestoval do zahraničia, aby zvýšil povedomie o apartheide a získal podporu pre hnutie proti apartheidu.
Je dôležité poznamenať, že Mandelove názory na násilie sa časom vyvíjali. Spočiatku veril, že na dosiahnutie zmeny je potrebný ozbrojený boj. Po prepustení z väzenia sa však zasadzoval za pokojný odpor a zmierenie.
Zatiaľ čo Mandela využíval rôzne metódy, dôsledne zachovával svoj záväzok voči základným princípom demokracie, rovnosti a ľudských práv. Jeho odkaz nespočíva len v boji proti apartheidu, ale aj v neochvejnej viere v nenásilie a silu odpúšťania.