Štruktúra epizodického deja:
* Zameriava sa na sériu udalostí: Román sleduje Frankensteinovu cestu rôznymi etapami, od stvorenia monštra až po jeho prenasledovanie a konečný zánik. Každá udalosť pôsobí ako samostatná kapitola, ktorá ponúka špecifický pohľad na príbeh.
* Dôraz na vývoj postavy: Epizodická štruktúra umožňuje detailné skúmanie Frankensteinovej emocionálnej cesty, jeho rastúcej viny a teroru a jeho úsilia vyrovnať sa so svojím výtvorom.
* Flexibilné a dynamické: Epizodická povaha umožňuje zahrnutie viacerých perspektív, ako je tá príšera, čo dodáva príbehu hĺbku a zložitosť.
Lineárna štruktúra grafu:
* Zameriava sa na jeden súvislý príbeh: Hoci román nesleduje striktný lineárny dej, je tu jasný postup od Frankensteinových detských ambícií k jeho konečnému pádu.
* Jasná príčina a následok: Činy postáv, najmä Frankensteina, priamo ovplyvňujú udalosti, ktoré nasledujú, a vytvárajú reťazovú reakciu, ktorá vedie k tragédii.
* Zamerajte sa na rozlíšenie: Zatiaľ čo román končí pocitom definitívnosti, neexistuje jasné „vyriešenie“ konfliktu. To prispieva k trvalej sile románu a jeho skúmaniu tém, ako sú dôsledky ambícií a povaha ľudstva.
Príbeh snímky:
* Vnorené príbehy: Román možno vnímať ako rámcový príbeh, pričom počiatočný rámec tvoria listy Roberta Waltona. Waltonova cesta a jeho stretnutie s Frankensteinom pôsobí ako naratívny rámec, v ktorom Frankenstein rozpráva svoj vlastný príbeh.
* Viaceré perspektívy: Rámcový príbeh umožňuje viacnásobné perspektívy a hlasy, ktoré prispievajú k rozprávaniu, obohacujúc skúmanie tém, ako je izolácia, ambície a honba za poznaním.
Zatiaľ čo *Frankenstein* sa striktne nedrží žiadnej jedinej dejovej štruktúry, jeho zmes epizodických, lineárnych a rámcových príbehových prvkov z neho robí komplexný a pútavý príbeh. Epizodická štruktúra umožňuje flexibilitu a hĺbku, zatiaľ čo lineárna štruktúra poskytuje jasný priebeh udalostí. Rámcový príbeh pridáva vrstvy perspektívy a vylepšuje témy, ktoré román skúma.