Douglassova autobiografia je silným obvinením z otroctva, odhaľuje fyzické a psychické násilie páchané na zotročených ľuďoch a pokrytectvo národa, ktorý tvrdil, že je založený na princípoch slobody a rovnosti. Zdieľaním svojich vlastných skúseností Douglass poskytol z prvej ruky správu o hrôzach otroctva a spochybnil prevládajúce predstavy o Afroameričanoch ako o menejcenných a neschopných slobody.
Inšpirovať a posilniť ostatných zotročených ľudí
Douglassova autobiografia slúžila ako zdroj inšpirácie a nádeje pre zotročených ľudí, demonštrovala silu odporu a možnosť dosiahnuť slobodu. Zdieľaním svojho príbehu Douglass ukázal, že zotročení ľudia neboli len predmety alebo majetok, ale jednotlivci s inteligenciou, emóciami a schopnosťou odolnosti a sebaurčenia. Jeho autobiografia ponúkla víziu oslobodenia a podnietila rastúce hnutie za zrušenie.
Prispieť k abolicionistickej veci
Douglassova autobiografia zohrala významnú úlohu v abolicionistickom hnutí a poskytla presvedčivé dôkazy o neľudskosti otroctva a naliehavej potrebe jeho odstránenia. Kniha bola široko čítaná abolicionistami aj neabolicionistami a pomohla formovať verejnú mienku a budovať podporu pre abolicionistickú vec. Douglassova autobiografia sa stala silným nástrojom v boji za slobodu a rovnosť.
Na vytvorenie vlastnej identity a agentúry
Douglassova autobiografia bola zároveň osobnou cestou sebaobjavovania a sebadefinovania. Prostredníctvom procesu písania Douglass presadil svoju vlastnú identitu a agentúru, čím spochybňoval dehumanizujúce stereotypy uložené otroctvom. Zdieľaním svojich skúseností a úvah Douglass poskytol nielen historický popis otroctva, ale tiež si nárokoval svoje miesto ako autora, intelektuála a vodcu.