1. Súhrnný problém :Synoptické evanjeliá odhaľujú veľa podobností v obsahu, štruktúre a dokonca aj v znení. Tento jav sa často označuje ako „Synoptický problém“. Vedci veria, že tieto podobnosti naznačujú určitú formu literárnej závislosti medzi týmito evanjeliami.
2. Hypotéza dvoch zdrojov :Jedným z vysvetlení synoptického problému je hypotéza dvoch zdrojov. Táto hypotéza naznačuje, že Matúš a Lukáš používali pri zostavovaní svojich evanjelií predovšetkým dva zdroje:Evanjelium podľa Marka (na ktorom sú obaja silne závislí) a hypotetickú zbierku Ježišových výrokov a učení, často nazývanú zdroj „Q“.
3. Zdroj Q :Zdroj „Q“ alebo „Quelle“ (v nemčine „zdroj“) je termín používaný na označenie hypotetického výroku evanjelium alebo zbierky Ježišovho učenia, ktoré okrem Marka nezávisle použili aj Matúš a Lukáš. Učenci rekonštruujú obsah Q na základe spoločného materiálu v Matúšovi a Lukášovi, ktorý nemožno nájsť u Marka.
4. Trojitá tradícia: „Trojitá tradícia“ sa vzťahuje na pasáže alebo výroky, ktoré zdieľajú Matúš, Marek a Lukáš. Medzi ne patrí okrem iného správa o Ježišovom krste, podobenstvá o rozsievačovi, horčičnom zrnku a márnotratnom synovi. Trojitá tradícia poskytuje dôkaz o spoločnej ústnej alebo písomnej tradícii, ktorá mala vplyv na vývoj synoptických evanjelií.
5. Dvojitá tradícia :„Dvojitá tradícia“ sa vzťahuje na pasáže alebo výroky, ktoré zdieľajú Matúš a Lukáš, ale nenachádzajú sa u Marka. Tieto pasáže zahŕňajú kázeň na hore/rovine, blahoslavenstvá, modlitbu Pána, podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a rôzne inštrukcie a podobenstvá. Dvojitá tradícia naznačuje literárne spojenie medzi Matúšom a Lukášom mimo ich závislosti od Marka.
6. Sondergut :Výraz „Sondergut“ (v nemčine znamená „osobitné vlastníctvo“) sa vzťahuje na materiál, ktorý je jedinečný pre konkrétne evanjelium a nenachádza sa v ostatných dvoch synoptických evanjeliách. Matúš, Marek a Lukáš majú každý svoje vlastné charakteristické časti a pasáže (napr. rozprávania o detstve v Matúšovi a Lukášovi a Podobenstvo o bohatom bláznovi v Lukášovi), ktoré nie sú prítomné v iných evanjeliách.
Tieto literárne vzťahy medzi synoptickými evanjeliami poskytujú pohľad na spôsoby, akými rané kresťanské spoločenstvá odovzdávali a rozvíjali ústne a písané tradície o Ježišovi a jeho učení. Osvetlili aj proces skladania evanjelia a teologické perspektívy a dôrazy každého evanjelistu.