- Ibn Khaldun sa vedome snažil zaznamenať históriu s čo najväčšou presnosťou a kritizoval tradičných historikov za to, že sa spoliehajú na zvesti a legendy.
- Snažil sa založiť svoje správy na spoľahlivých zdrojoch, ako sú výpovede očitých svedkov, oficiálne dokumenty a historické záznamy.
- ابن خلدون bol tiež odhodlaný predložiť spravodlivý a nestranný popis udalostí a vyhnúť sa zaujatosti a predsudkom.
2) Široké zameranie a interdisciplinárny prístup:
- Na rozdiel od mnohých historikov svojej doby, ktorí sa zameriavali predovšetkým na politické a vojenské udalosti, Ibn Khaldun zaujal širší pohľad na históriu.
- Zaoberal sa sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi faktormi a tvrdil, že tieto sú nevyhnutné na pochopenie vzostupu a pádu civilizácií.
- Prístup Ibn Khaldúna bol skutočne interdisciplinárny, vychádzal zo sociológie, ekonómie, geografie a iných disciplín.
3) Dôraz na sociálne faktory a „asabiyyah“:
- Ibn Khaldun skvele navrhol koncept 'asabiyyah alebo sociálnej súdržnosti ako kľúčového faktora pri formovaní a úspechu civilizácií.
- Tvrdil, že silný zmysel pre skupinovú solidaritu a spoločné hodnoty sú nevyhnutné na vytvorenie politickej moci a udržanie sociálneho poriadku.
- Zameranie Ibn Chaldúna na sociálne faktory ho odlišovalo od mnohých súčasných historikov, ktorí zdôrazňovali individuálnych vodcov alebo božský zásah.
4) Pohľady na životný cyklus civilizácií:
- Ibn Khaldun predstavil prevratnú teóriu o životnom cykle civilizácií, pričom naznačil, že prechádzajú odlišnými štádiami rastu, zrelosti, úpadku a kolapsu.
- Analyzoval faktory, ktoré prispievajú k oslabeniu a prípadnému pádu civilizácií, vrátane korupcie, luxusu a vnútorných konfliktov.
- Myšlienky Ibn Khaldúna o dynamike civilizácií mali vplyv na moderné sociologické a historické teórie.
5) Vplyv na historiografiu a historickú metodológiu:
- Práca Ibn Khaldúna mala hlboký vplyv na historickú vedu a metodológiu.
- Jeho trvanie na presnosti, objektivite a komplexnom prístupe k histórii stanovilo nový štandard pre historikov v islamskom svete.
- Mnoho nasledujúcich moslimských historikov prevzalo jeho metódy a princípy a jeho myšlienky mali významný vplyv aj na európsku historiografiu.
6) Príspevok k sociológii a spoločenským vedám:
- Hoci je Ibn Khaldun známy predovšetkým ako historik, jeho postrehy o spoločnosti, kultúre a spoločenských zmenách z neho urobili významnú osobnosť v oblasti sociológie.
- Jeho dôraz na skupinovú dynamiku, sociálnu súdržnosť a úlohu sociálnych inštitúcií má veľký vplyv na sociologické myslenie.
- Jeho prácu študovali a citovali sociológovia a spoločenskí vedci naprieč disciplínami.