Tu sú niektoré kľúčové aspekty klasickej systematiky:
1. Morfologické údaje: Klasickí systematici používajú na klasifikáciu organizmov predovšetkým fyzikálne vlastnosti alebo morfologické znaky, ako je stavba tela, tvar, veľkosť, farebné vzory a anatomické znaky.
2. Taxonomická hierarchia: Organizmy sú usporiadané do hierarchického systému kategórií. Každá kategória, od druhu po kmeň, je založená na spoločných charakteristikách v rámci skupiny a rozdieloch od iných skupín.
3. Binomická nomenklatúra: Každý druh má pridelený jedinečný dvojdielny názov podľa binomického nomenklatúrneho systému. Prvé meno predstavuje rod a druhé meno je druh v rámci tohto rodu.
4. Typ vzoriek: Typové exempláre sú reprezentatívne exempláre určené pre každý druh. Slúžia ako referenčné body pre budúce porovnania a taxonomické štúdie.
5. Analýza na základe literatúry: Klasická systematika sa pri dokumentovaní a opise druhov na základe morfologických pozorovaní do značnej miery spolieha na taxonomickú literatúru vrátane terénnych sprievodcov, monografií a vedeckých publikácií.
6. Porovnávacia anatómia: Podrobné porovnania fyzických štruktúr pomáhajú identifikovať podobnosti a rozdiely medzi organizmami, čo umožňuje vytvorenie evolučných vzťahov.
7. Kľúče a identifikácia: Vývoj dichotomických kľúčov založených na diagnostických znakoch pomáha pri identifikácii a klasifikácii organizmov. Tieto kľúče poskytujú postupný proces na určenie taxonomickej skupiny organizmu na základe jeho charakteristík.
Klasická systematika hrala základnú úlohu pri klasifikácii a pomenovaní druhov a prispela k nášmu chápaniu biodiverzity. Avšak s príchodom molekulárnych techník a pokrokov v genetike, modernej systematike alebo fylogenetických systematikách , sa objavil ako komplexnejší prístup, ktorý integruje genetické informácie na vytvorenie evolučných vzťahov a odvodenie histórie života na Zemi.