Harmonický základ :
Tonalita definovala harmonický rámec, v ktorom barokoví skladatelia pracovali. Tonikum (kľúčová poznámka) fungovalo ako centrálny referenčný bod, ktorý poskytoval stabilitu a rozlíšenie pre hudobné napredovanie. Každý akord použitý v skladbe súvisí s tonikom, creando una sensación de cohesión y estructura armónica.
Kadencie a rozlíšenie :
Vytvorenie jasnej tonality umožnilo použitie kadencie, hudobných fráz, ktoré poskytujú pocit rozuzlenia alebo uzavretia. Kadencia bola nevyhnutná pri vymedzovaní úsekov v rámci kompozície a vytváraní momentov očakávania a uspokojenia pre poslucháča.
Náklonnosti a vyjadrenie :
Skladatelia v období baroka sa snažili svojimi dielami vyvolať špecifické emócie a vytvárať hudobné naratívy. Hlavné tóny sa často spájali s pozitívnymi, oslavnými alebo povznášajúcimi emóciami, zatiaľ čo menšie tóny vyvolávali pocit smútku, reflexie alebo melanchólie. Stanovenie jasnej tonality pomohlo skladateľom efektívne sprostredkovať tieto „afekty“ alebo emócie publiku.
Vplyv na formu :
Koncept tonality ovplyvnil barokové hudobné formy, vrátane binárnych a ternárnych foriem. Každý úsek alebo pohyb v skladbe vychádzal zo zavedenej tonality, čím vytváral vyváženú a súvislú štruktúru.
Vzťah s kontrapunktom :
Baroková hudba často obsahovala zložitý kontrapunkt s nezávislými melodickými linkami prepletenými dohromady. Vytvorenie jasnej tonality poskytlo jednotiaci prvok, ktorý umožnil týmto líniám harmonický súvis a prispel k celkovej koherencii hudby.
Chromatizmus a ozdobnosť :
Nastolenie jasnej tonality umožnilo aj uvážlivé použitie chromatizmu (zavedenie nôt cudzích do tóniny) a ornamentiky. Tieto ozdoby vnášali napätie a dodávali výraznú hĺbku, no vždy boli ukotvené v rámci ustálenej tonality.
Prechodné obdobia :
Počas prechodu z renesancie do baroka a neskôr z baroka do klasicizmu sa koncepcia tonality vyvíjala a bola čoraz rafinovanejšia. Stanovenie jasnej durovej alebo mollovej tonality bolo nielen základom barokového hudobného štýlu, ale vydláždilo aj cestu pre ďalší pokrok v tonálnej hudbe v nasledujúcich obdobiach.
Celkovo bolo vytvorenie jasnej durovej alebo mollovej tonality v barokovej hudbe nevyhnutné pri organizovaní a štruktúrovaní hudobných skladieb, sprostredkovaní emocionálneho vyjadrenia a poskytovaní rámca pre harmonické skúmanie. Zohral kľúčovú úlohu pri definovaní charakteristického zvuku, koherencie a emocionálneho vplyvu barokovej hudby.