Slovo „wench“ má v anglickom jazyku dlhú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Predpokladá sa, že pochádza zo staroanglického slova „wencel“, ktoré znamenalo „mladá žena“. Časom slovo „dívka“ nadobudlo negatívnejšiu konotáciu a dnes sa považuje za hanlivé označenie.
V Shakespearových hrách sa slovo „dívka“ používa rôznymi spôsobmi. Niekedy sa používa hanlivým spôsobom na označenie ženy, ktorá je považovaná za promiskuitnú alebo s nižším sociálnym postavením. Napríklad v hre „Veselé paničky z Windsoru“ sa postava Falstaffa odvoláva na postavu pani Fordovej ako na „dívku“.
Slovo „dívka“ sa však niekedy používa aj neutrálnejším spôsobom na označenie akejkoľvek ženy bez ohľadu na jej sociálne postavenie. Napríklad v hre „Rómeo a Júlia“ postava Rómea označuje postavu Júlie ako „dívku“.
Použitie slova „dívka“ v Shakespearových hrách odráža zložitý a meniaci sa postoj k ženám v alžbetínskom Anglicku. Aj keď sa toto slovo niekedy používalo hanlivým spôsobom, niekedy sa používalo aj neutrálnejším spôsobom na označenie akejkoľvek ženy.