- Snímky :Sandburg využíva živé obrazy v celej básni, aby vytvoril zmyslový zážitok pre čitateľa. Používa farby, textúry a zvuky na maľovanie obrazu sveta v prechode. Napríklad opakované použitie farby „žltá“ symbolizuje blednutie života a blížiacu sa smrť.
- Metafora :Sandburg používa metaforu na prirovnanie prchavosti života k horeniu sviečky, čím vytvára silnú vizuálnu reprezentáciu plynutia času.
- Personifikácia :Sandburg zosobňuje vietor a listy, dáva im ľudské vlastnosti a činy. Táto technika dodáva básni pocit vitality a pohybu a zároveň zdôrazňuje prepojenosť prírody a ľudskej skúsenosti.
- Aliterácia :Sandburg využíva aliteráciu, opakovanie spoluhláskových zvukov na začiatku slov, aby v básni vytvoril zmysel pre rytmus a muzikálnosť. Napríklad riadky „Žltý plameň/bliká v zásuvke“ používajú opakovanie zvuku „f“ na vytvorenie pocitu naliehavosti a pohybu.
- Symbolizmus :Báseň je bohatá na symboliku, farby, predmety a akcie nadobúdajú hlbší význam. "Žltý plameň" predstavuje život a dušu, "zásuvka" symbolizuje telo alebo nádobu života a "vietor" predstavuje sily času a zmeny.
- Kontrast :Sandburg vytvára kontrast tým, že vedľa seba kladie obrazy života a úpadku, svetla a tmy, tepla a chladu. Tento kontrast zdôrazňuje dualitu existencie a napätie medzi túžbou po stálosti a nevyhnutnosťou zmeny.
Celkovo Sandburgovo použitie literárnych prvkov v „Téma v žltej“ zvyšuje vplyv básne a dodáva hĺbku jej skúmaniu tém života, pominuteľnosti a ľudského stavu.