Pri použití v románe sa deus ex machina môže objaviť v rôznych podobách. Môže ísť o náhlu zmenu srdca alebo odhalenie, ktoré hlavného hrdinu príhodne zachráni, nečakaný príchod mocného jedinca, ktorý vyrieši krízu, alebo vnesenie dovtedy neznámeho prvku či faktora, ktorý obráti situáciu v prospech hlavného hrdinu.
Deus ex machina sa považuje za naratívny nedostatok, pretože podkopáva dôveryhodnosť príbehu tým, že ignoruje predtým stanovené pravidlá alebo logický vývoj. Čitatelia sa môžu cítiť nespokojní a nepresvedčení uznesením, pretože sa zdá byť nútené a odpojené od zvyšku rozprávania.
Deus ex machina sa však dá efektívne využiť, ak sa používa kreatívne a striedmo. V niektorých prípadoch môže poskytnúť ironický nádych alebo poslúžiť ako vtipná pomôcka. Okrem toho sa môže použiť na komentovanie nepredvídateľnej povahy života a zdôraznenie obmedzení ľudského chápania a kontroly.
Príklady deus ex machina v románoch zahŕňajú:
- V "Oliver Twist" od Charlesa Dickensa včasný zásah pána Brownlowa, bohatého a dobrosrdečného džentlmena, zachráni Olivera pred zloduchom Billom Sikesom a nakoniec vedie k jeho šťastnému koncu.
- Vo filme H.G. Wellsa "Vojna svetov" je ľudstvo nečakane zachránené pred inváziou Marťanov náhlou epidémiou baktérií, na ktoré je náchylné.
- V J.R.R. Tolkienov „Pán prsteňov“, včasné objavenie sa orlov v Bitke piatich armád, slúži ako deus ex machina, ktorá zachraňuje protagonistov pred istou porážkou.
Rozpoznanie deus ex machina v románe môže byť dôležitým aspektom kritickej analýzy, pretože upriamuje pozornosť na techniky, ktoré autori používajú pri vytváraní svojich rozprávaní, a na vplyv, ktorý majú tieto voľby na čitateľovu skúsenosť a interpretáciu príbehu.