Báseň je napísaná v štýle voľného verša, pričom využíva živé obrazy a symboliku, aby vyjadrila ohromujúci pocit bolesti a zraniteľnosti rečníka. Použitie krátkych, výstižných riadkov vytvára pocit naliehavosti a bezprostrednosti a vťahuje čitateľa do zážitku rečníka.
Báseň sa otvára grafickým popisom bodnutia škorpióna, ktorý ho prirovnáva k „horúcej, ostrej ihle“, ktorá prepichne rečníkovu pätu. Prvotnou reakciou rečníka je šok a nedôvera, pretože sám seba opisuje ako „otupeného“. Neznesiteľná bolesť je znázornená pomocou zmyslových detailov, ako je „šírenie jedu“ a „chvenie agónie“.
Keď rečník zápasí s fyzickými účinkami bodnutia, ponorí sa aj do emocionálneho a psychologického dopadu incidentu. Spochybňuje povahu utrpenia a krehkosť ľudskej existencie a pýta sa, prečo je on, „obyčajný človek“, vystavený takej intenzívnej bolesti. Báseň sa stáva meditáciou o smrteľnosti, keď rečník uvažuje o prchavosti života a nevyhnutnosti smrti.
Názov básne „Noc Škorpióna“ naznačuje pocit temnoty a nebezpečenstva a evokuje zlovestnú atmosféru noci, keď k incidentu dôjde. Škorpión sa stáva symbolom nepredvídateľných a nepredvídateľných síl, ktoré môžu narušiť naše životy, pripomínajúc nám našu zraniteľnosť tvárou v tvár nepredvídateľným silám prírody.
V celej básni používa Ezekiel kontrastné obrazy, aby zdôraznil meniace sa emócie a stavy mysle rečníka. Intenzívna bolesť sa spája s okamihmi jasnosti a reflexie, keď rečník pozoruje ruch okolo seba a hľadá útechu v prítomnosti svojich blízkych. Báseň tiež skúma témy odolnosti a nádeje, pretože rečník nakoniec zo zážitku vychádza s obnoveným ocenením života.
Na záver „Noc Škorpióna“ je majstrovsky spracovaná báseň, ktorá zachytáva intenzitu ľudského utrpenia, krehkosť života a odolnosť ľudského ducha. Sugestívny jazyk Nissima Ezechiela a zručné používanie obrazov vytvárajú silný a nezabudnuteľný poetický zážitok, ktorý u čitateľov hlboko rezonuje.