1. Cassius používa lichôtky a manipuláciu, aby podkopal Brutov úsudok a presvedčil ho, aby sa pridal k sprisahaniu proti Caesarovi. Hromadne chvály na Bruta a nazýva ho „najvznešenejším Rimanom zo všetkých“ (riadok 110) a „posledným zo všetkých Rimanov“ (riadok 112). Táto chvála sa však zdá prehnaná a umelá a čitateľov môže prinútiť uvažovať, či je Cassius skutočný, alebo sa jednoducho snaží získať Bruta.
2. Cassius používa emocionálne apely na to, aby pohol Bruta. Hrá na Brutovu lásku k Rímu a jeho zmysel pre povinnosť, aby ho varoval pred nebezpečenstvom, ktoré pre republiku predstavuje Caesarova ctižiadosť. Tieto výzvy sa však môžu zdať príliš dramatické a manipulatívne a čitatelia sa môžu pýtať, či sa Cassius skutočne zaujíma o blaho Ríma, alebo či jednoducho využíva Brutov vlastenectvo na svoje ciele.
3. Cassius sa pri ospravedlnení sprisahania vo veľkej miere spolieha na hypotetické situácie a najhoršie scenáre. Varuje Bruta, čo by sa mohlo stať, keby sa Caesar stal kráľom, ale neposkytuje žiadny konkrétny dôkaz, že tieto obavy sú oprávnené. Čitatelia sa môžu čudovať, prečo sa Cassius tak zameriava na potenciálne nebezpečenstvá Caesarovej vlády a prečo nie je ochotný uvažovať o iných možnostiach.
4. Cassius odmieta Brutove výhrady k atentátu ako „čistú fantáziu“ (riadok 118) a „nečinné myšlienky“ (riadok 120). To naznačuje, že Cassius sa skutočne nezaujíma o Brutusove obavy, ale jednoducho sa ho snaží presvedčiť, aby s plánom išiel.
Riadky 135 – 161:
1. Cassiusov opis predpokladaného úpadku Caesara je veľmi prehnaný a jednostranný. Caesara vykresľuje ako skorumpovaného a tyranského vládcu, ktorý stratil všetku cnosť a súcit. Toto zobrazenie však môže byť neobjektívne a nepresné a čitatelia sa môžu pýtať, či sa Cassius jednoducho nesnaží démonizovať Caesara, aby ospravedlnil jeho vraždu.
2. Cassiusovo ospravedlnenie sprisahania je založené na myšlienke, že „zneužitie veľkosti je, keď oddeľuje výčitky svedomia od moci“ (linka 145). Tvrdí, že Caesarova moc ho skorumpovala a spôsobila, že nie je spôsobilý vládnuť, ale neuvádza žiadne konkrétne príklady toho, ako Caesar svoju moc zneužil. Tento argument sa môže zdať jednoduchý a nepresvedčivý a čitatelia si môžu položiť otázku, či sa Cassius skutočne obáva zneužitia moci, alebo či to jednoducho používa ako zámienku, aby sa zbavil Caesara.
3. Cassiusovo naliehanie, že sprisahanci musia konať teraz alebo nikdy, sa môže zdať unáhlené a zúfalé. Tvrdí, že si nemôžu dovoliť dlhšie čakať, ale neuvádza žiadny jasný dôvod pre túto naliehavosť. Čitatelia sa preto môžu pýtať, či sa Cassius skutočne obáva nebezpečenstva, ktoré Caesar predstavuje, alebo či sa jednoducho snaží prinútiť Bruta, aby urobil rýchle rozhodnutie.
Celkovo môžu Cassiusove slová a činy v týchto pasážach vyvolať u čitateľov podozrenie z jeho motívov, pretože sa im zdajú príliš manipulatívne, prehnané a jednostranné. Čitatelia sa môžu pýtať, či sa Cassius skutočne zaujíma o blaho Ríma, alebo či jednoducho využíva Bruta a ostatných sprisahancov na svoj osobný zisk.