O čom je Sonnet 29 od Williama Shakespeara?

V Sonete 29 Shakespeare skúma silu času a lásky. Začína zosobňovaním času ako všemocnej sily, ktorá ničí všetko, čo jej stojí v ceste. Tvrdí však, že láska je silnejšia ako čas a dokáže vzdorovať jeho ničivej sile. Shakespeare na podporu svojej argumentácie používa obrazy prírody, pričom prirovnáva trvalú krásu lásky k meniacim sa ročným obdobiam a odolnosť ľudského srdca k plynutiu času.

Tu je súhrn sonetu:

- Básnik začína lamentovaním nad silou času, ktorý všetko ničí a všetko mení.

- Potom prirovnáva silu času k prírodným katastrofám, ako sú zemetrasenia a záplavy.

- Básnik hovorí, že čas dokonca ničí "monumentálnu mosadz" a "silné veže", ktoré sú symbolmi sily a odolnosti.

- Potom zavádza myšlienku, že láska je silnejšia ako čas a môže vzdorovať jeho ničivej sile.

- Básnik hovorí, že láska je ako slnko, ktoré svieti cez oblaky a prináša teplo a svetlo.

- Lásku prirovnáva k ruži, ktorá kvitne aj uprostred zimy.

- Básnik na záver hovorí, že láska je jediná vec, ktorá môže skutočne poraziť čas a smrť.

Celkovo je Sonnet 29 meditáciou o sile času a lásky. Shakespeare tvrdí, že láska je jediná vec silnejšia ako čas a že dokáže vzdorovať jeho ničivej sile.