1. Prázdny verš: V celej hre Shakespeare primárne využíva prázdny verš, nerýmovaný jambický pentameter, aby vytvoril prirodzený konverzačný tok v dialógu. Meter prázdneho verša dodáva jazyku dramatický rytmus.
2. Sonet: Slávna „balkónová scéna“ medzi Rómeom a Júliou (2. dejstvo, 2. scéna) je napísaná vo forme sonetu, tradičnej 14-riadkovej poetickej štruktúry so špecifickou rýmovou schémou. To zdôrazňuje intenzívne romantické pocity a poetický jazyk zdieľaný medzi týmito dvoma protagonistami.
3. Oxymoron: Shakespeare často používa oxymorony, slovné spojenie, ktoré kombinuje zdanlivo protichodné pojmy, ako napríklad „milenci s hviezdami“, „horko-sladký“ a „spravodlivé je zlé a zlé je spravodlivé“, čím účinne zdôrazňuje konfliktnú povahu lásky, osud a tragické udalosti hry.
4. Aliterácia: Opakovanie spoluhláskových zvukov na začiatku slov alebo prízvučných slabík vytvára dôraz, zvukové vzory a muzikálnosť. Napríklad:"Ale, potichu, aké svetlo prenikne cez okno?"
5. Snímky: Shakespeare používa živé a evokujúce obrazy vrátane metafor, prirovnaní a personifikácií, aby zlepšil poetický jazyk hry. Napríklad:"Keď zomrie, vezmite ho a rozrežte ho na malé hviezdy a on urobí tvár neba tak jemnou, že celý svet bude milovať noc."
6. Predzvesť: Počas celej hry Shakespeare šikovne púšťa jemné náznaky a proroctvá naznačujúce blížiacu sa tragédiu. Napríklad v prológu Chorus varuje, že dianie v hre bude naplnené „smrťou poznačenou láskou“.
7. Dramatická irónia: K tomu dochádza, keď si publikum uvedomuje informácie, ktoré samotné postavy nie sú. Najpozoruhodnejším príkladom je, že diváci vedia, že Rómeo a Júlia si navzájom veria, že sú mŕtvi, keď si vezmú život.
8. Symbolika: Shakespeare používa symboly na pridanie hlbších vrstiev významu. Najvýraznejším symbolom je jed, ktorý v hre predstavuje ničivú silu lásky.
9. Slovné hry a slovné hračky: Shakespeare zahŕňa slovné hračky, dvojaké pojmy a iné formy slovnej hry, aby vytvoril humor a dodal dialógu zložitosť. Tieto slovné hračky často naznačujú základné významy a predpovedajú budúce udalosti.
10. Klasické narážky: Shakespeare obsahuje odkazy na klasickú mytológiu a historické postavy, aby zvýšil kultúrnu a intelektuálnu hĺbku hry. Napríklad Romeo hovorí o Júlii ako o „mojej Rosaline“, čo je kývnutie na neopätovanú lásku, ktorú cítil k jej sesternici.
11. Tragická chyba (arogancia): Pád Rómea a Júlie sa z veľkej časti pripisuje ich tragickým chybám. Rómeova impulzívna a vášnivá povaha ho vedie k unáhleným rozhodnutiam, zatiaľ čo Júliinu mladícku bujarosť a oddanosť možno považovať za jej chybu. Tento koncept je v súlade s klasickou gréckou myšlienkou hamartie alebo tragickej chyby.
Shakespearovo zručné využitie týchto literárnych techník povyšuje „Romeo a Júlia“ nad rámec jednoduchého milostného príbehu a premieňa ho na nadčasové skúmanie lásky, osudu a ľudských podmienok.