1. Klasická literatúra:Shakespeare bol široko čítaný v klasickej gréckej a rímskej literatúre, vrátane diel autorov ako Ovidius, Virgilius a Seneca. Z týchto zdrojov čerpal inšpiráciu pre témy, postavy a dejové prvky.
2. Talianska literatúra:Shakespeare poznal taliansku literatúru, najmä diela renesančných spisovateľov ako Dante, Petrarca a Boccaccio. Pre vlastné hry upravil niekoľko talianskych príbehov a námetov.
3. Historické kroniky:Shakespeare konzultoval historické kroniky a záznamy anglických a rímskych dejín ako inšpiráciu pre mnohé z jeho historických hier, vrátane „Henry IV“, „Henry V“ a „Julius Ceasar“.
4. Folklór a balady:Shakespeare zakomponoval do svojich hier prvky anglického folklóru, balád a populárnych legiend, čím dodal svojim postavám a príbehom hĺbku a autentickosť.
5. Osobné skúsenosti a pozorovania:Shakespearove vlastné životné skúsenosti a pozorovania pravdepodobne ovplyvnili jeho prácu. V jeho hrách sa odzrkadľujú jeho herecké skúsenosti, chápanie ľudskej povahy a jeho pohľad na sociálnu a politickú dynamiku.
6. Divadelné tradície:Shakespeare bol súčasťou živej alžbetínskej divadelnej scény a bol ovplyvnený divadelnými konvenciami, technikami predstavenia a očakávaniami divákov svojej doby.
Je dôležité poznamenať, že Shakespearova inšpirácia sa neobmedzovala len na tieto konkrétne zdroje a počas svojej kariéry čerpal z rôznych vplyvov. Jeho schopnosť prelínať a transformovať tieto inšpirácie do vlastných jedinečných a nadčasových diel je dôkazom jeho spisovateľského génia.