1. Pomsta :Hra sa točí okolo témy pomsty, keď sa Hamlet snaží pomstiť vraždu svojho otca Claudiom. Tento dôraz na pomstu je bežnou črtou alžbetínskych tragédií.
2. Morálny konflikt :Hra predstavuje Hamletove vnútorné boje, keď zápasí s morálnymi dôsledkami svojej snahy o pomstu. Toto skúmanie morálnych dilem je charakteristickým znakom alžbetínskej tragédie, ktorá sa často ponára do zložitosti ľudskej povahy a napätia medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom.
3. Nadprirodzené prvky :Hra obsahuje nadprirodzené prvky, ako je duch Hamletovho otca a vzhľad čarodejníc. Použitie nadprirodzených síl na zvýšenie dramatického napätia a vytvorenie pocitu tajomstva a atmosféry je bežným nástrojom v alžbetínskej tragédii.
4. Rétorické prekvitanie :Jazyk v úryvku je vysoko štylizovaný a rétorický, obsahuje rozsiahle použitie metafor, prirovnaní a narážok. Tento povýšený jazyk je typický pre alžbetínsku tragédiu, ktorá často využívala ozdobný a poetický jazyk na vytvorenie zvýšeného pocitu drámy a emocionálnej intenzity.
5. Fatalistický výhľad :Hra sprostredkúva pocit fatalizmu a neodvratnosti tragických udalostí. Tento pesimistický pohľad na život je častou témou alžbetínskej tragédie, ktorá často zobrazovala svet ako miesto, kde sú ľudské činy v konečnom dôsledku márne a podliehajúce rozmarom osudu.
Vplyv Senecu, rímskeho tragéda, na Shakespearove hry, vrátane „Hamleta“, možno vidieť aj v niekoľkých aspektoch úryvku:
1. Stoická filozofia :Senecove hry často skúmali stoické filozofické myšlienky, ako je znášanie protivenstiev a prijímanie osudu. Tieto témy sa odrážajú v Hamletových monológiách a jeho uvažovaní o morálnych dôsledkoch jeho činov.
2. Senecká rétorika :Senecove hry boli známe svojou rétorickou brilantnosťou, s prepracovanými prejavmi a zvýšeným emocionálnym jazykom. Shakespeare používa podobný rétorický štýl v „Hamletovi“, pričom postavy sa zapájajú do zdĺhavých rečí, ktoré vyjadrujú svoje najvnútornejšie myšlienky a emócie.
3. Zjavenia duchov :Senecove hry často obsahovali strašidelné zjavenia a nadprirodzené prvky, aby vytvorili pocit úžasu a predtuchy. Zjavenie ducha Hamletovho otca nadväzuje na túto seneckú tradíciu a dodáva tragickým udalostiam hry nadprirodzený rozmer.
4. Štruktúra tragédie pomsty :Senekove tragédie sa často riadili známou štruktúrou, ktorá zahŕňala krivdeného protagonistu, ktorý sa snažil pomstiť antagonistovi. Táto štruktúra je evidentná v "Hamletovi", kde sa Hamlet snaží pomstiť vraždu svojho otca Claudiom.
Celkovo úryvok z „Hamleta“ demonštruje niekoľko prvkov typických pre alžbetínsku tragédiu, ako je pomsta, morálny konflikt, nadprirodzené prvky, rétorické rozkvety a fatalistický pohľad. Vplyv Senecu možno vidieť aj vo filozofických témach hry, rétorickom štýle, používaní strašidelných zjavení a štruktúre tragédie pomsty. Tieto prvky prispievajú k trvalej sile hry a jej postaveniu ako majstrovského diela alžbetínskej literatúry.