Antropologický výskum samovrážd preskúmal širokú škálu tém vrátane:
- Kultúrne rozdiely v miere samovrážd: Niektoré spoločnosti majú oveľa vyššiu mieru samovrážd ako iné a antropológovia sa snažili pochopiť dôvody týchto rozdielov. Niektoré štúdie napríklad zistili, že miera samovrážd je vyššia v spoločnostiach s vysokou úrovňou sociálnej nerovnosti, zatiaľ čo iné zistili, že sú vyššie v spoločnostiach so silným náboženským presvedčením.
- Úloha sociálnej podpory: Sociálna opora môže byť ochranným faktorom pred samovraždou, ale môže byť aj rizikovým faktorom, ak je vnímaná ako záťaž. Antropológovia študovali úlohu sociálnej podpory pri samovražde v rôznych kontextoch, vrátane marginalizovaných skupín, ako sú bezdomovci a prisťahovalci.
- Vplyv duševných chorôb: Duševné ochorenie je hlavným rizikovým faktorom pre samovraždu, ale vzťah medzi nimi je zložitý a nie je úplne pochopený. Antropológovia študovali spôsoby, akými sú duševné choroby chápané a liečené v rôznych spoločnostiach a ako to môže ovplyvniť riziko samovrážd.
- Samovražda ako forma protestu: V niektorých prípadoch môže byť samovražda formou protestu alebo politického vyhlásenia. Antropológovia študovali prípady samovrážd politických väzňov, náboženských mučeníkov a iných, ktorí použili samovraždu ako spôsob, ako upozorniť na svoju vec.
Štúdium samovrážd z antropologického hľadiska nám môže pomôcť lepšie pochopiť príčiny samovrážd a vyvinúť efektívnejšie stratégie prevencie. Skúmaním kultúrnych, sociálnych a psychologických rozmerov samovrážd nám antropológovia môžu pomôcť pochopiť, prečo niektorí ľudia zomrú samovraždou s väčšou pravdepodobnosťou ako iní a ako môžeme pomôcť znížiť riziko samovrážd v našich vlastných spoločnostiach.