Keď som v básni Walta Whitemana počul astronóma, aký má prednáška pocit?

Rečník v básni Walta Whitmana „When I Heard the Learn'd Astronomer“ pociťuje pocit úžasu a úžasu nad rozľahlosťou vesmíru opísanou astronómom, ale aj pocit bezvýznamnosti a odpojenia od prezentovaných abstraktných pojmov. Báseň predstavuje kontrast medzi vedeckým, racionálnym pohľadom na vesmír a emocionálnou, ľudskou reakciou naň. Rečník je ohromený vedomosťami astronóma a rozľahlosťou vesmíru, no zároveň pociťuje akýsi odstup od toho všetkého, akoby bol skôr len pozorovateľom než účastníkom. Tento pocit úžasu a odcudzenia vedie rečníka k tomu, že nakoniec opustí prednášku a zapojí sa do prírodného sveta, pričom nájde zmysel pre spojenie a zmysel prostredníctvom priamej skúsenosti a nie abstraktných vedomostí.