Báseň sa ponorí do konceptu záhrady, používa ju ako metaforu plynutia času a pominuteľnosti existencie. Záhrada je opísaná ako miesto krásy a nostalgie, kde rečník hľadá útočisko a útechu uprostred životných ťažkostí.
Motívy
* Čas a úmrtnosť :Záhrada predstavuje plynutie času a nevyhnutnosť smrti. Rečník sa zamýšľa nad prchavosťou života a márnosťou ľudských ambícií a úspechov zoči-voči smrteľnosti.
* Príroda ako útočisko :Záhrada slúži ako útočisko pre rečníka, ktorý ponúka oddych od zložitosti a problémov sveta. Prirodzená krása záhrady poskytuje pocit pokoja a obnovy.
* Nostalgia a straty :Báseň vyvoláva pocit nostalgie a straty, keď rečník spomína na zašlú slávu záhrady a ľudí, ktorí ju kedysi obývali. Záhrada sa stáva symbolom vzácnych spomienok a 逝世d vzťahov.
Štruktúra a štýl :
* Báseň pozostáva zo štyroch strof, každá so šiestimi riadkami.
* Moraes využíva voľný verš, pričom používa nepravidelný meter a rým na vytvorenie pocitu spontánnosti a emocionálnej hĺbky.
* Jazyk je lyrický a evokujúci, so živými obrazmi a zmyslovými detailmi, ktoré oživujú záhradu.
* Tón básne je reflexívny, melancholický a podfarbený pocitom túžby a ľútosti.
„Záhrada“ skúma hlboké existenciálne témy prostredníctvom metafory záhrady a ponúka čitateľom pohľad do nestálosti ľudskej skúsenosti a trvalej krásy, ktorá sa nachádza v objatí prírody.