Jednou z kľúčových predností románu je Badhekino živé vykreslenie postáv a ich emocionálnych ciest. Manavova postava je obzvlášť dobre vyvinutá, pretože sme svedkami jeho vnútorných konfliktov, neistoty a túžby po láske a prijatí zo strany rodičov. Stvárnenie rodičov je jemné a autentické, odráža zložitosť vzťahu rodič-dieťa.
V celom románe Badheka šikovne spája viacero príbehov, ktoré zdôrazňujú vplyv správania rodičov na formovanie budúcnosti dieťaťa. Vidíme, ako skúsenosti z detstva môžu zanechať trvalé jazvy a ovplyvniť pohľad jednotlivca na život. Badheka skúma témy pripútanosti, opustenia a potreby sebaobjavenia, zatiaľ čo Manav zápasí s emocionálnymi dôsledkami svojej minulosti.
Autorkine prózy sú lyrické a emotívne, efektne zachytávajúce vír emócií a vnútorného nepokoja, ktorý prežívajú postavy. Ponára sa do tém odpustenia, empatie a ľudskej schopnosti liečiť a rásť. Napriek melancholickému podtónu románu je v ňom skryté posolstvo nádeje a odolnosti, ktoré povzbudzujú čitateľov, aby konfrontovali svoju vlastnú emocionálnu záťaž a usilovali sa o emocionálnu a duševnú pohodu.
Celkovo je Mata Pita Se vzrušujúcim a introspektívnym románom, ktorý sa zaoberá univerzálnymi témami rodiny, vzťahov a sebaobjavovania. Citlivé a hlboké rozprávanie Gijubhai Badheka zanecháva v čitateľovi nezmazateľnú stopu, vďaka čomu je cenným doplnkom gudžarátskej literatúry.