Zatiaľ čo Shakespeare je všeobecne považovaný za jedného z najväčších spisovateľov v anglickom jazyku, jeho diela nie sú bez kritiky. Tu je niekoľko bežných kritík, ktoré boli namierené proti Shakespearovým hrám:
1. Nedostatok historickej presnosti: Shakespeare sa často oslobodil od historických faktov, aby ich zakomponoval do svojich dramatických príbehov. Napríklad vo svojej hre „Richard III“ zobrazuje titulnú postavu ako zdeformovaného a zlého hrbáča, zatiaľ čo historické záznamy naznačujú, že v skutočnosti mal normálny fyzický vzhľad.
2. Mizogýnia a rodové roly: Niektorí kritici tvrdia, že Shakespearove hry zachovávajú mizogýnne názory a stereotypy, pričom ženské postavy sú často zobrazované ako slabé, podriadené alebo iracionálne. Napríklad vo filme Skrotenie zlej ženy používa hlavný hrdina Petruchio tvrdé a manipulatívne taktiky, aby „skrotil“ svoju manželku Katherine.
3. Nedostatok rozvoja postavy: Niektorí kritici sa domnievajú, že Shakespearovým postavám chýba psychologická hĺbka a zložitosť a namiesto toho slúžia ako stelesnenie určitých čŕt alebo archetypov. Napríklad postavy ako Iago v „Othello“ a Edmund v „Kráľ Lear“ sú často vnímané ako jednorozmerní darebáci bez jasnej motivácie.
4. Spoliehanie sa na náhodu a zápletky: Shakespearove hry sa často spoliehajú na náhody, pomýlené identity a iné dejové zariadenia, aby posunuli príbeh vpred. Niektorí kritici tvrdia, že tieto zariadenia môžu byť nereálne a podkopávajú vierohodnosť zápletky.
5. Nadmerné používanie jazyka a rétoriky: Shakespearove hry sú známe svojim poetickým jazykom a rétorickým rozkvetom, no niektorí kritici tvrdia, že to môže viesť k nedostatočnej jasnosti a dostupnosti pre moderné publikum. Niektoré pasáže môžu byť ťažko pochopiteľné, najmä pre tých, ktorí nepoznajú jazyk alžbetínskej éry.
6. Témy pomsty a násilia: Shakespearove hry často skúmajú témy pomsty a násilia, ktoré niektorí kritici považujú za prehnané alebo bezdôvodné. Napríklad v „Hamletovi“ honba hlavného hrdinu za pomstou vedie k cyklu smrti a deštrukcie.
Je dôležité poznamenať, že tieto kritiky by sa nemali považovať za definitívne úsudky o Shakespearovom diele. Predstavujú celý rad perspektív a mali by sa posudzovať v kontexte Shakespearovej doby a kultúrneho zázemia. Tieto kritiky však prispeli k prebiehajúcim diskusiám a interpretáciám jeho hier, vďaka čomu je jeho dielo relevantné a otvorené skúmaniu aj storočia po jeho smrti.