Tento termín prvýkrát použil Aristoteles vo svojej Poetike, kde tento termín používa v súvislosti s emocionálnym zážitkom sledovania tragédie. Podľa Aristotela je katarzia očista od negatívnych emócií, akými sú ľútosť a strach, prostredníctvom umenia alebo iných foriem emocionálneho uvoľnenia.
V psychoterapii je katarzia technika, ktorá sa môže použiť na pomoc pacientom pri prístupe a vyjadrení potláčaných emócií, ako je hnev, smútok alebo smútok. Katarzia nie je samostatná terapia, ale častejšie sa používa ako súčasť väčšieho terapeutického procesu.