Tu je postup:
* Morálna nadradenosť: Victor sa prezentuje ako muž s intelektom a vedeckým pokrokom, ale jeho činy sú poháňané hlboko chybným zmyslom pre ego a aroganciu. Verí, že je morálne nadradený svojmu výtvoru, odmieta prevziať zodpovednosť za existenciu monštra a utrpenie, ktoré spôsobuje.
* Ignorovanie ľudskosti netvora: Victor vidí monštrum ako monštrum, bytosť bez ľudských vlastností, napriek tomu, že monštrum prosí o súcit a pochopenie. Toto popieranie ľudskosti netvora posilňuje jeho vlastné chybné vnímanie a udržiava cyklus krutosti a strachu.
* Unikajúca zodpovednosť: Namiesto toho, aby čelil následkom svojich činov, Victor príšeru opustí a nechá ho, aby sa staral sám o seba a stal sa nebezpečným vyvrheľom. Uprednostňuje vlastnú emocionálnu pohodu pred príšerou, čím ešte viac zdôrazňuje svoje pokrytectvo.
* Romantický idealizmus: Victor túži po vedomostiach a moci, ale nedokáže zvážiť etické dôsledky svojich vedeckých aktivít. Jeho romantický idealizmus ho oslepuje pred možnými následkami jeho činov, čo nakoniec vedie k tragédii.
Stojí za zmienku, že Victorovo pokrytectvo nie je vždy úmyselné. Často ho poháňa strach, pocit viny a zúfalá túžba chrániť sa pred následkami svojich činov. Táto zložitosť z neho robí skôr fascinujúcu a morálne nejednoznačnú postavu než priameho pokrytca.
V konečnom dôsledku Victorove činy demonštrujú nebezpečenstvo nekontrolovaných ambícií a dôležitosť priznania si dôsledkov našich rozhodnutí. Je to varovný príbeh o tom, ako aj tie najbrilantnejšie mysle môžu byť pohltené vlastnou aroganciou a nedokážu vidieť ľudskosť v tých, ktorí sú okolo nich.