1. Strach z neznámeho:
* Stretnutia s mimozemšťanmi: Strach z neznámeho, potenciál pre nepriateľský mimozemský život je ústrednou témou mnohých sci-fi príbehov. Od „Vojna svetov“ po „Príchod“ vidíme strach z neznámeho spojený so strachom zo straty nášho miesta vo vesmíre.
* Neprebádané územia: Skúmanie rozľahlosti vesmíru alebo neprebádaných oblastí Zeme môže priniesť neviditeľné nebezpečenstvá a nepredvídateľné výzvy, ako je strach z neznámeho vo filmoch „Alien“ alebo „The Abyss“.
2. Strach z technologického pokroku:
* Umelá inteligencia: Potenciál AI prekonať ľudskú inteligenciu a kontrolu, ako napríklad v „Ex Machina“ alebo „The Terminator“, je silným zdrojom strachu.
* Genetické inžinierstvo: Etické a nezamýšľané dôsledky manipulácie so životom na základnej úrovni, ako je vidieť v "Gattaca" alebo "Jurskom parku", vyvolávajú úzkosť a strach.
* Kyberpunk: Strach zo straty ľudskosti a stať sa otrokmi technológie, z dystopickej budúcnosti, ktorej dominujú korporácie a dohľad, je skúmaný v príbehoch ako „Neuromancer“ a „Blade Runner“.
3. Strach zo spoločenského a politického úpadku:
* Dystopické spoločnosti: Mnoho sci-fi románov a filmov zobrazuje dystopické spoločnosti, kde je sloboda potláčaná, dohľad všadeprítomný a životné prostredie je degradované. Tento strach zo straty slobôd a z toho, že budeme čeliť sociálnemu a politickému útlaku, je hlboko znepokojujúci, ako sme videli v snímkach „1984“ alebo „Príbeh služobníčky“.
* Strata individuality: Strach z budúcnosti, kde je individualita narúšaná a je presadzovaná konformita, ako v „Brave New World“ alebo „The Matrix“, podnecuje úzkosť a rezonuje s modernými obavami o dohľad a sociálnu kontrolu.
4. Strach z konca ľudstva:
* Zmena klímy: Existenčná hrozba klimatických zmien a zhoršovania životného prostredia, ako sú zobrazené vo filmoch ako „Interstellar“ alebo „The Day After Tomorrow“, zasahuje do našich najhlbších obáv o budúcnosť našej planéty a nášho druhu.
* Scenáre pandémie: Strach z globálnej pandémie, ktorá by mohla zničiť ľudstvo, ako napríklad v "Contagion" alebo "The Stand", zdôrazňuje našu zraniteľnosť a krehkosť civilizácie.
* Jadrová vojna: Všade prítomná hrozba jadrovej vojny, ako ju možno vidieť v "Dr. Strangelove" alebo "Threads", vyvoláva prvotný strach zo zničenia.
5. Psychologický strach:
* Hrôza tela: Príbehy ako „The Fly“ alebo „The Thing“ skúmajú strach z toho, že stratíme vlastné telo, staneme sa monštruóznym alebo že nás pohltí niečo cudzie.
* Psychologická manipulácia: Strach z toho, že budeme kontrolovaní alebo manipulovaní, ako je to vidieť v snímkach „Inception“ alebo „The Manchurian Candidate“, zasahuje do našich úzkostí zo straty kontroly nad našou mysľou.
Schopnosť sci-fi špekulovať o budúcnosti celkovo umožňuje skúmať široké spektrum strachov. Umožňuje nám to konfrontovať tieto úzkosti v bezpečnom priestore, analyzovať ich pôvod a potenciálne nájsť spôsoby, ako ich zmierniť. Skúmaním našich strachov nám sci-fi môže v konečnom dôsledku pomôcť lepšie porozumieť sebe a svetu okolo nás.