1. Pragmatický prístup: James pristupoval k náboženstvu z pragmatickej perspektívy, čo znamená, že sa zaujímal skôr o jeho praktické účinky než o jeho pravdivé tvrdenia. Veril, že náboženské presvedčenia sú cenné, ak prispievajú k blahu, šťastiu a zmyslu človeka.
2. Hodnota náboženskej skúsenosti: Jakub zdôraznil dôležitosť osobných náboženských skúseností. Tvrdil, že tieto skúsenosti, často charakterizované pocitmi úžasu, úžasu a spojenia s niečím väčším, ako je on sám, môžu byť hlboko transformujúce a obohacujúce. Tieto skúsenosti zdokumentoval vo svojej knihe „The Varieties of Religious Experience“.
3. Vôľa veriť: James navrhol koncept „vôle veriť“ a tvrdil, že v niektorých prípadoch je rozumné v niečo veriť, aj keď neexistuje absolútny dôkaz. Veril, že viera môže byť mocnou silou dobra, aj keď nie je založená na logike alebo vedeckých dôkazoch.
4. Zdravo zmýšľajúca a chorá duša: James rozlišoval medzi dvoma psychologickými typmi:„zdravo zmýšľajúcich“ a „chorých duší“. Zdravo zmýšľajúci ľudia sú optimistickí, veselí a prirodzene inklinujú k viere. Chorá duša je na druhej strane pesimistickejšia a náchylnejšia na pochybnosti a zúfalstvo. Tvrdil, že oba typy môžu mať prospech z náboženského presvedčenia rôznymi spôsobmi.
5. Náboženské cítenie: James veril, že náboženstvo vychádza zo základného ľudského sentimentu – „náboženského cítenia“ – ktorý opísal ako vrodenú túžbu po spojení s niečím väčším, ako je on sám. Tento sentiment sa môže prejavovať v rôznych formách, od osobnej modlitby až po organizované náboženské inštitúcie.
6. Význam rituálu a komunity: James rozpoznal dôležitosť náboženských rituálov a komunity pri podpore viery a poskytovaní pocitu spolupatričnosti. Veril, že tieto praktiky môžu pomôcť jednotlivcom spojiť sa s ich náboženským cítením a nájsť zmysel života.
7. Nie je vyznávačom tradičnej dogmy: Zatiaľ čo Jakub si vážil náboženskú skúsenosť, neprihlásil sa k tradičným náboženským doktrínam alebo dogmám. Veril, že mnohé náboženské presvedčenia nemusia byť nevyhnutne pravdivé, no napriek tomu môžu byť cenné, pretože prispievajú k blahu jednotlivca.
Stručne povedané, pohľad Williama Jamesa na náboženstvo bol pragmatický a zdôrazňoval dôležitosť osobnej skúsenosti, vôle veriť a úlohu náboženstva pri podpore zmyslu a blaha. Nehlásil sa k tradičnej dogme, ale uznával dôležitosť náboženstva v ľudskom živote a jeho potenciál prispievať k plnohodnotnejšej a zmysluplnejšej existencii.