Tu je rozpis kritiky často namierenej na Jima Carreyho:
* Nadmerné spoliehanie sa na fyzickú komédiu: Niektorí kritici tvrdili, že jeho spoliehanie sa na grotesky a výrazy tváre sa stalo opakujúcim sa a predvídateľným, čo v konečnom dôsledku znižuje jeho výkon.
* Nedostatok rozsahu: Zatiaľ čo Carrey dokázal, že dokáže hrať postavy s hĺbkou v "The Truman Show", často hral podobné, excentrické postavy s maniakálnou energiou. To viedlo k obvineniam z typizácie a nedostatku všestrannosti.
* Nekonzistentnosť: Carrey zaznamenal kritické aj komerčné úspechy, ale aj niekoľko filmov, ktoré sa stretli s vlažným prijatím. Táto nejednotnosť viedla k otázkam o jeho schopnosti neustále podávať kvalitné výkony.
* Osoba over-the-top: Jeho verejná osobnosť, známa svojou nehoráznosťou a nepredvídateľným správaním, niekedy zatienila jeho herecký talent.
Avšak Carrey tiež získal uznanie kritiky za svoje dramatické úlohy, čím demonštroval rozsah presahujúci jeho komediálnu osobnosť:
* The Truman Show (1998): Jeho výkon ako Trumana Burbanka, muža, ktorý nevedomky žije v televíznej reality show, si vyslúžil širokú kritiku a ocenenie Zlatý glóbus.
* Muž na Mesiaci (1999): Carreyho stvárnenie komika Andyho Kaufmana, známeho pre svoje excentrické a často poburujúce výkony, bolo vychvaľované ako jedna z jeho najlepších hereckých úloh.
* Eternal Sunshine of the Spotless Mind (2004): Jeho výkon v úlohe Joela Barisha, muža, ktorý sa snaží vymazať spomienky na svoju bývalú priateľku, mu vyniesol nomináciu na Zlatý glóbus a ukázal svoje dramatické schopnosti.
Celkovo platí, že zatiaľ čo Jim Carrey čelil kritike za svoj komediálny štýl a nekonzistentnosť, získal si uznanie aj kritiky za svoje dramatické úlohy a nepopierateľný talent. Jeho kariéra je poznačená vzostupmi aj pádmi, čo v konečnom dôsledku odráža komplexnú a vyvíjajúcu sa umeleckú cestu.