Tento konflikt sa prejavuje niekoľkými spôsobmi:
* Buckov vnútorný boj: Buck, domestikovaný pes, je ukradnutý z jeho pohodlného života a nútený do tvrdého sveta aljašskej divočiny. Musí konfrontovať svoje prvotné inštinkty, „volanie divočiny“, ktoré ho pritiahne smerom k životu slobody a divokosti, a zároveň sa snaží udržať zvyšky svojej civilizovanej minulosti.
* Buck boj proti jeho ľudským majstrom: V celom románe Buck čelí rôznym krutým a ľahostajným ľudským majstrom, ktorí využívajú jeho silu a zaobchádzajú s ním ako s komoditou. Musí sa naučiť prežiť a presadiť svoju dominanciu v tomto drsnom prostredí.
* Zrážka medzi ľuďmi a divočinou: Román zdôrazňuje deštruktívnu silu ľudskej chamtivosti a prirodzenú divočinu prírody. Ľudia sa snažia ovládať a využívať životné prostredie, ale divoké prírodné sily majú vždy posledné slovo.
Konkrétne príklady tohto konfliktu:
* Buckov počiatočný boj o prispôsobenie sa svojmu novému životu na severe, vrátane jeho tvrdého zaobchádzania s poštovým dopravcom a jeho neustálym bojom o prežitie.
* Buckov vnútorný konflikt, keď sa postupne stáva prvotným a inštinktívnejším, čo ho viedlo k zabíjaniu Spitza a prevzatí pozície hlavného psa.
* Konflikt medzi „zákonom klubu“ (ľudská dominancia) a „zákonom Fang“ (prírodný poriadok), ktorý Buck zažíva, keď naviguje brutálny svet Yukonu.
* Záverečná scéna, kde sa Buck rozhodol zostať vo svojom Wolf Pack a odmietol život civilizácie, ktorú kedysi poznal.
Konflikt v „Call of the Wild“ je v konečnom dôsledku komplexný a mnohostranný, ktorý skúma silu inštinktu, brutalitu ľudskej prirodzenosti a trvalú silu divočiny.