Postupné odhaľovanie: Poe postupne odhaľuje zvyšujúce sa povedomie rozprávača o zvuku klopkania. Spočiatku to rozprávač odmietne ako výplod fantázie, potom ako zvuky potkanov, aby si nakoniec uvedomil, že naozaj niekto klope na dvere. Tento pocit neistoty umocňuje napätie.
Zmyslové detaily: Poe využíva živé zmyslové detaily, aby zvýšil čitateľovu obavu. Opakujúce sa a vytrvalé klepanie je opísané prídavnými menami ako „nízke“, „tupé“, „výrazné“ a „monotónne“. Rozprávač tiež zdôrazňuje nepravidelné intervaly medzi klopaniami, čo čitateľov ešte viac znepokojuje a vyvoláva pocit nepokoja.
Tempo a načasovanie: Poe šikovne kontroluje tempo príbehu, aby zvýšil napätie. Ťukanie začína potichu a zriedkavo, ale s postupujúcim rozprávaním naberá na intenzite a frekvencii. Táto postupná eskalácia odzrkadľuje narastajúce napätie a smeruje k vyvrcholeniu príbehu.
Psychologická zložitosť: Poe sa ponorí do psychologického stavu rozprávača, aby umocnil atmosféru napätia. Zvuk klopania sa stáva prejavom viny a paranoje rozprávača, čím sa stiera hranica medzi realitou a halucináciou. Tento psychologický rozmer pridáva ďalšiu vrstvu neistoty a drží čitateľa na pozore.
Symbolizmus a metafora: Poe používa symboliku a metaforu na prehĺbenie zmyslu tajomstva obklopujúceho čapovanie. Klopanie by sa dalo interpretovať ako symbol svedomia rozprávača alebo nevyhnutných dôsledkov jeho činov, čím sa už aj tak zlovestnému zvuku klopkania pridávajú vrstvy symbolického významu.
Vývoj postavy: K celkovej napínavosti prispieva nespoľahlivá a čoraz nevyrovnanejšia povaha rozprávača. Čitateľ sa stáva neistým vnímaním rozprávača a pravdivosťou jeho rozprávania o udalostiach, čím sa zintenzívňuje neistota ohľadom skutočného zdroja odpočúvania.
Spojením týchto prvkov Poe umne vytvára hmatateľný pocit napätia a strašidelnú atmosféru, ktorá núti čitateľa hádať až do samého konca príbehu.