Tu je podrobnejšia analýza sonetu:
* Rečník začína porovnaním očí svojej milenky so slnkom. To je veľmi vysoký kompliment, pretože slnko je často vnímané ako symbol krásy a dokonalosti. Hovorkyňa však toto prirovnanie rýchlo kvalifikuje tým, že jej oči nie sú také jasné ani jasné ako slnko. To naznačuje, že rečník nie je slepý voči chybám svojej milenky, ale že ju napriek nim miluje.
* Rečník potom prirovná dych svojej milenky k parfumu. Opäť ide o pozitívne prirovnanie, pretože parfum je často vnímaný ako symbol sladkosti a vône. Hovorkyňa však toto prirovnanie opäť kvalifikuje tým, že jej dych nie je sladký ako parfum. To naznačuje, že rečník sa nesnaží idealizovať svoju milenku, ale že je realistický, pokiaľ ide o jej nedostatky.
* Rečník ďalej prirovnáva pery svojej milenky ku koralom a jej prsia k snehu. Opäť ide o pozitívne prirovnania, keďže koral je často vnímaný ako symbol krásy a sneh je často vnímaný ako symbol čistoty. Hovorkyňa však tieto prirovnania opäť kvalifikuje tým, že jej pery nie sú červené ako koral a prsia nie sú biele ako sneh. To naznačuje, že rečník sa nesnaží zo svojej milenky urobiť niečo, čím nie je, ale že jej jednoducho vyjadruje lásku, nedostatky a tak ďalej.
* Rečník na záver hovorí, že by radšej mal svoju milenku so všetkými jej chybami, než ktorákoľvek iná žena na svete. Toto je silné vyjadrenie lásky, pretože ukazuje, že rečník je ochotný akceptovať svoju milenku takú, aká je, bez toho, aby sa ju snažil zmeniť. To naznačuje, že láska rečníka k jeho milenke je pravdivá a bezpodmienečná.
Celkovo je Sonnet 130 krásnou a dojemnou poctou sile lásky. Ukazuje, že láska dokáže prekonať aj tie najočividnejšie nedostatky a že v nedokonalosti je možné nájsť krásu.