Macbethova vízia tiež zvýrazňuje jeho strach z odplaty a straty moci. Zdá sa, že Banquov duch pripomína Macbethovi jeho zločin a varuje ho pred následkami. Macbeth sa bojí odhalenia a straty všetkého, čo svojimi ambíciami získal. Tento strach ho ženie hlbšie do cyklu násilia a zúfalstva, pretože je čoraz ochotnejší páchať ohavné činy, aby si udržal svoju pozíciu.
Paranoja, ktorú Macbeth zažíva, je evidentná v jeho vnímaní Banquovho ducha ako hrozby. Nadobudne presvedčenie, že banquov duch ho prenasleduje a kuje proti nemu sprisahanie. Táto paranoja bráni Macbethovi myslieť racionálne a robiť správne rozhodnutia. Stane sa izolovaným a podozrievavým voči všetkým okolo seba, čo ešte viac narušuje jeho duševnú stabilitu.
Prostredníctvom vízie Banquoovho ducha dramatik sprostredkuje Macbethov stav mysle ako človeka pohlteného strachom z viny a paranojou. Duch slúži ako symbol Macbethovho psychického utrpenia a morálneho úpadku, čo predznamenáva jeho konečný pád.