Tu je niekoľko príkladov, ako sa môže prejaviť volanie o pomoc:
Verbálne:
* Priame vyhlásenia: "Už neviem čo mám robiť." "Cítim sa ohromený."
* Sťažnosti a negativita: Neustále sťažovanie sa na veci, ktoré sú zdanlivo malé, prejavujúce nadmerný pesimizmus.
* Hrozby sebapoškodzovania alebo samovraždy: Sú vážne a vyžadujú si okamžité opatrenia.
* Nepriame rady: "Prial by som si, aby som mohol jednoducho zmiznúť." "Možno mi bude lepšie, keď budem sám."
Neverbálne:
* Zmeny v správaní: Zvýšené stiahnutie, izolácia alebo agresivita.
* Fyzické zmeny: Zanedbávanie osobnej hygieny, zmeny spánkového režimu, zmeny chuti do jedla.
* Zneužívanie látok: Užívanie alkoholu alebo drog na zvládnutie.
* Sebapoškodzovanie: Rezanie, pálenie alebo iné formy bolesti, ktorú si sami spôsobíte.
* Zmeny vzhľadu: Náhle zmeny oblečenia, účesu alebo make-upu.
Je dôležité si zapamätať, že:
* Každý sa vyjadruje inak: Volanie o pomoc môže vyzerať inak v závislosti od osobnosti človeka a konkrétnej situácie.
* Krik o pomoc môže byť nenápadný: Niekedy sú znamenia skôr šepotom než výkrikom.
* Nie všetky volania o pomoc sú zrejmé: Niektorí ľudia môžu veľmi dobre skrývať svoje problémy.
Ak si myslíte, že niekto kričí o pomoc, je dôležité odpovedať:
* Berte to vážne: Neignorujte ani neignorujte signály.
* Ponúknite svoju podporu: Dajte im vedieť, že ste tu pre nich.
* Povzbudzujte profesionálnu pomoc: Ak je situácia vážna, povzbuďte ich, aby vyhľadali terapiu alebo poradenstvo.
* Aktívne počúvajte: Poskytnite im bezpečný a neodsudzujúci priestor na rozhovor.
* Netlačte na nich: Dovoľte im, aby sa otvorili vlastným tempom.
Ak aj vy sami cítite volanie o pomoc, požiadajte o podporu dôveryhodného priateľa, člena rodiny alebo odborníka.
Pamätajte, že nie ste sami. Sú ľudia, ktorým na tom záleží a chcú pomôcť.