Motívy: Izolácia, komunikácia a neznáme
Súhrn:
„Poslucháči“ od Waltera de la Marea vykresľujú živý obraz izolácie a túžby po ľudskom spojení. Báseň sa začína tým, že cestovateľ klope na dvere v osamelom dome, obklopený tichom. Cestovateľove naliehavé klopanie a opakované hovory zostávajú bez odpovede, čo vedie k nárastu frustrácie a neistoty.
Vo chvíli, keď sa cestovateľ chce vzdať, dvere sa otvoria a objaví sa starý muž. Cestovateľ sa pýta starca, či počul jeho klopanie, ale starcova odpoveď je nečakaná. Prezrádza, že s manželkou už dlhé roky ticho sedia na stoličkách a počúvajú zvuky spoza zatvorených okien.
Tieto slová prinášajú cestujúcemu hlboké uvedomenie. Dom nie je prázdny; je plná neviditeľných poslucháčov, ktorí celý čas sústredene počúvali cestovateľovo klopanie a túžbu po ľudskom spojení. Starý pár predstavuje metaforu pre neviditeľné publikum alebo podvedomé túžby v každom z nás.
V poslednej strofe báseň nadobúda éterickú kvalitu, keď sa starý muž rozpráva o strašidelnom príbehu o dieťati, ktoré im už dávno zaklopalo na okno, no odpovedalo neskoro. Tieto línie naznačujú pominuteľnosť ľudskej existencie, premárnené príležitosti na spojenie a hlboký vplyv, ktorý môžu mať na ostatných aj tie najmenšie interakcie.
"The Listeners" majstrovsky skúma zložitosť komunikácie, silu neviditeľného a zložité vlákna, ktoré spájajú ľudí aj uprostred izolácie a ticha. Nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad významom uznania a reagovania na výzvy po ľudskom spojení, ktoré nás obklopuje, či už v oblasti fyzickej alebo psychickej.