Počas celej básne rečník reflektuje svoje detské zážitky na poli, kde cítil hlboké spojenie s Bohom a zemou. Spomína si na konkrétne chvíle, keď pocítil Božiu prítomnosť, ako napríklad nájsť „vtáčie hniezdo v kukurici“ a vidieť „jastraba nad hlavou na slnku“. Ako však rečník starol a viac ho pohlcovali povinnosti a rozptýlenia každodenného života, postupne strácal tento pocit spojenia.
Veta „včera ste ich stratili“ slúži ako bod obratu v básni, ktorý naznačuje, že rečník si uvedomil, že stratil niečo veľmi cenné. Vidí, že zišiel z cesty, ktorá ho kedysi viedla bližšie k Bohu a prírodnému svetu. Báseň potom nadobúda naliehavejší a reflexnejší tón, keď rečník vyjadruje svoju túžbu znovu získať spojenie, ktoré stratil.
V kontexte básne sa „včera si ich stratil“ možno interpretovať rôznymi spôsobmi. Mohlo by to odkazovať na stratu nevinnosti a detského úžasu rečníka alebo na jeho čoraz väčšie odlúčenie od prírodného sveta v dôsledku požiadaviek modernej spoločnosti. V konečnom dôsledku predstavuje stratu hlbokého duchovného spojenia, ktoré je rečník odhodlaný znovu nájsť.
Vo všeobecnosti veta „stratili ste ich včera“ zapuzdruje rečníkov pocit ľútosti a túžby a pripravuje pôdu pre zvyšok básne, ktorá skúma témy vykúpenia a hľadania zmyslu tvárou v tvár strate.