Keď básnici používajú zmyslový jazyk, neopisujú len to, čo vidia, počujú, dotýkajú sa, chutia alebo čuchajú; vyvolávajú tiež emócie a vytvárajú obrazotvornosť, ktorá rezonuje s vlastnými skúsenosťami čitateľa. To môže urobiť báseň príbuznejšou, pôsobivejšou a zapamätateľnejšou.
Tu je niekoľko príkladov zmyslového jazyka v poézii:
Zrak :
* "Obloha bola hlboká, blankytne modrá, ako vnútro zafíru."
* "Slnko vrhalo dlhé zlaté lúče cez pokojnú lúku."
Sluch :
* "Dážď narážal na okennú tabuľu, jemný rytmus, ktorý upokojoval moju dušu."
* "Parkom sa ozýval vzdialený smiech detí."
Dotknite sa :
* "Jemné pohladenie vánku na mojej koži bolo ako šepot prírody."
* "Hrubá kôra stromu bola na mojich prstoch ako brúsny papier."
Ochutnajte :
* "Sladká, štipľavá chuť čerstvo natrhaných jahôd mi praskla v ústach."
* "Na jazyku mi zostala horká pachuť tmavej čokolády."
Vôňa :
* "Opojná vôňa jazmínu naplnila vzduch, voňavé objatie, ktoré ma obklopilo."
* "Ostrý zápach mokrej zeme po silnom daždi bol povzbudzujúci."
Začlenením zmyslového jazyka básnici oživujú svoje básne, čo umožňuje čitateľom spojiť sa s básňou na viscerálnej úrovni. Vytvára multizmyslový zážitok, ktorý prenesie čitateľa do sveta básne a zvýši jeho pochopenie a pochopenie textu.