V celej básni žena používa živý a evokujúci jazyk, aby vyjadrila svoj pocit frustrácie a hnevu. Opisuje muža ako „kameň“, „stenu“ a „zavreté dvere“, čo naznačuje, že je emocionálne neprístupný a nechce ju počúvať. Obviňuje ho aj z toho, že je „slepý“ voči utrpeniu žien a že udržiava systém útlaku, ktorý drží ženy uväznené v podriadenej úlohe.
Muž je naproti tomu zobrazený ako defenzívny a odmietavý voči obavám ženy. Obviňuje ju, že je „príliš citlivá“, „precitlivená“ a „iracionálna“, čím naznačuje, že jej kritika nie je opodstatnená a že nie je schopná racionálneho uvažovania. Tiež sa snaží zvaliť vinu za problémy v ich vzťahu na ženu, pričom naznačuje, že ona je tá, ktorá je zodpovedná za ich nešťastie.
Báseň končí tým, že žena vyjadruje nádej na lepšiu budúcnosť, v ktorej môžu muži a ženy žiť v harmónii a rovnosti. Predstavuje si svet, v ktorom sú muži ochotní počúvať ženy, porozumieť ich skúsenostiam a spolupracovať na vytvorení spravodlivejšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Celkovo je „Woman To Man“ silnou a dojímavou obžalobou patriarchálneho systému a spôsobov, akými utláča ženy. Báseň je výzvou pre mužov, aby prevzali zodpovednosť za svoje činy, počúvali ženy a pracovali na vytvorení spravodlivejšieho a spravodlivejšieho sveta pre všetkých.