Arts >> Umenie a zábava >  >> knihy >> Poézia

Julia básni, že ženy na mojej strane boli známe?

Vo svete, kde sa tiene stretávajú so svetlom,

Kde odvaha kvitne v srdciach tak jasných,

Stojí tam žena, silná a pravdivá,

S milosťou múdrosti, navždy nové.

Nosí so sebou živú dušu,

Odvážny duch, ktorý ju robí celistvou,

Jej podstata žiari ako hviezdy hore,

Svojou bezhraničnou láskou vedie ostatných.

Jej empatia, rieka hlboká a široká,

Všetkých objíma s jemným prílivom,

Počúva, počuje nevyslovené slovo,

A ponúka útechu, uctievaný štít pohodlia.

So silou, ktorá nepozná hraníc, bojuje,

Za spravodlivosť, rovnosť a práva,

Jej hlas, melódia, ktorá znie tak jasne,

Hovorí o nádeji a zaháňa každý strach.

Cez výzvy vytrvá,

Jej odolnosť prekračuje všetky hranice,

Vstáva ako fénix, odvážna a smelá,

Zdolávanie prekážok, zatiaľ nevypovedané príbehy.

Jej kreativita nepozná hraníc,

Predstavivosť, plátno, ktoré znie,

S geniálnymi ťahmi, farbami tak živými,

Maľuje svoje sny, aby ich iní mohli žiť.

Cez cesty a triumfy, bok po boku,

Nájdeme tieto ženy, zdroje hrdosti,

Držia nás za ruky, podporujú našu cestu,

S ich neochvejnou láskou nech sa deje čokoľvek.

V každom rohu, v každej krajine,

Ženy, tlkot srdca, pomocné ruky,

Vyvyšujú sa, ich duch stúpa vysoko,

Inšpiruje nás všetkých, keď sa dotýkame neba.

Oslávme teda s hlbokou radosťou,

Ženy, ktoré stoja na posvätnej pôde,

Ich príspevky, také rozsiahle a veľkolepé,

Formujú svet svojou jemnou rukou.

K ženám na mojej strane dvíham pohár,

Na počesť tvojej sily, ktorá bude navždy prevyšovať,

Nech sa ozývajú tvoje hlasy, hlasné a jasné,

Vytváranie budúcnosti, ktorá nepozná strach.

Poézia

súvisiace kategórie