"Chlapček môj, sotva sme prekročili prah tohto veľkého širokého, úžasného sveta,
A hoci sme toho toľko videli, toľko klamstiev neobjavených, toľko odhalených klamstiev.
Poďme teda vpred, s otvoreným srdcom a zvedavými očami,
Pretože svet je náš, aby sme ho preskúmali, pod tým obrovským a hviezdnym nebom."
V týchto riadkoch sa rečník prihovára svojmu „malému chlapcovi“, pravdepodobne malému dieťaťu, a zamýšľa sa nad ich spoločnou cestou bádania a objavovania sveta. Básnik používa obraznosť „prahu“, aby zdôraznil, že sú len na začiatku svojej cesty, pričom veľká časť sveta je stále neobjavená a čaká na preskúmanie.
Použitie frázy „tak poďme ďalej“ vyjadruje pocit očakávania a vzrušenia z toho, čo nás čaká. Básnik povzbudzuje svoje dieťa, aby prijalo tohto ducha dobrodružstva s „otvoreným srdcom a zvedavými očami“ a aby bolo vnímavé k zázrakom a objavom, ktoré ich čakajú.
Záverečná veta „Lebo svet je náš, aby sme ho preskúmali, pod tými obrovskými a hviezdnymi nebomi,“ zdôrazňuje bezhraničnosť sveta a obrovské možnosti, ktoré v sebe skrýva. Podčiarkuje myšlienku, že svet je nekonečným zdrojom úžasu, vedomostí a skúseností, ktoré čakajú na to, kým ich zažijeme a budeme si ich vážiť.
Celkovo je posledná sloha „Veľký široký nádherný svet“ pozvaním na cestu bádania a objavovania sveta a povzbudzuje čitateľov, aby boli otvorení zázrakom a možnostiam, ktoré pred nami stoja.