„Chudobná krajina“ možno vnímať ako reflexiu ľudskej skúsenosti zo života v ťažkom a drsnom prostredí. Zamýšľa sa nad výzvami, ktorým čelia tí, ktorí žijú v takýchto podmienkach, a o odolnosti, ktorú musia rozvíjať, aby prežili a našli zmysel svojho života.
Obrazy použité v básni vytvárajú pocit opustenosti a prázdnoty, zdôrazňujúc drsnosť života vo vnútrozemí. Neilson používa metaforu „chudobnej krajiny“ na opis samotnej krajiny, čo naznačuje jej chudobný stav a nedostatok zdrojov. Básňové zobrazenie prírodného sveta ako miesta „vyschnutých snov“, „tichých plání“ a „suchom popraskaných pieskov“ posilňuje tento pocit opustenosti a zúfalstva.
Napriek drsnosti prostredia, báseň tiež naznačuje zmysel pre krásu a silu, ktorú možno nájsť v austrálskej krajine. Básnik sa odvoláva na „ďasná“ (druh eukalyptového stromu) a „solný ker“ (rastlina odolná voči suchu), čo naznačuje, že v tejto neľútostnej krajine možno nájsť zátišie a odolnosť.
Báseň sa zamýšľa aj nad odhodlaním a duchom ľudí, ktorí túto krajinu obývajú. Rečník vyjadruje obdiv k „duši priekopníka“, ktorá „prekonala púšť“ a naznačuje, že práve tento duch ich drží pri takýchto výzvach.
Celkovo je „Chudobná krajina“ básňou, ktorá zachytáva drsnú realitu a výzvy života v austrálskom vnútrozemí a zároveň uznáva krásu a silu, ktorú možno nájsť v tejto krajine a jej obyvateľoch.